Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   bg В дискотеката

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [четирийсет и шест]

46 [chetiriyset i shest]

В дискотеката

[V diskotekata]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? М-с--то св-б-дно ----? М------ с------- л- е- М-с-о-о с-о-о-н- л- е- ---------------------- Мястото свободно ли е? 0
M-a--o-o-sv--o--o-l- ye? M------- s------- l- y-- M-a-t-t- s-o-o-n- l- y-? ------------------------ Myastoto svobodno li ye?
Smiem si k Vám sadnúť? Мо----- -а --д-- --и---с? М--- л- д- с---- п-- В--- М-ж- л- д- с-д-а п-и В-с- ------------------------- Може ли да седна при Вас? 0
Mo--------a-sedn- -r- ---? M---- l- d- s---- p-- V--- M-z-e l- d- s-d-a p-i V-s- -------------------------- Mozhe li da sedna pri Vas?
Iste. С у-овол-тв-е. С у----------- С у-о-о-с-в-е- -------------- С удоволствие. 0
S--dovolstv--. S u----------- S u-o-o-s-v-e- -------------- S udovolstvie.
Ako sa Vám páči tá hudba? К-к---мира-----з-кат-? К-- н------- м-------- К-к н-м-р-т- м-з-к-т-? ---------------------- Как намирате музиката? 0
Ka---am--ate--uzik---? K-- n------- m-------- K-k n-m-r-t- m-z-k-t-? ---------------------- Kak namirate muzikata?
Je trochu hlasná. Ма--- --л--. М---- с----- М-л-о с-л-а- ------------ Малко силна. 0
Malk- -i---. M---- s----- M-l-o s-l-a- ------------ Malko silna.
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Н- -руп--а-св--и мног--д--р-. Н- г------ с---- м---- д----- Н- г-у-а-а с-и-и м-о-о д-б-е- ----------------------------- Но групата свири много добре. 0
N- gr--ata------ mno----o---. N- g------ s---- m---- d----- N- g-u-a-a s-i-i m-o-o d-b-e- ----------------------------- No grupata sviri mnogo dobre.
Chodievate sem často? Ч---о-ли-и-в----ту-? Ч---- л- и----- т--- Ч-с-о л- и-в-т- т-к- -------------------- Често ли идвате тук? 0
Ches-- l--id-----tu-? C----- l- i----- t--- C-e-t- l- i-v-t- t-k- --------------------- Chesto li idvate tuk?
Nie, toto je prvý raz. Н-, за п---и----. Н-- з- п---- п--- Н-, з- п-р-и п-т- ----------------- Не, за първи път. 0
N-, za pyrvi p--. N-- z- p---- p--- N-, z- p-r-i p-t- ----------------- Ne, za pyrvi pyt.
Ešte som tu nebol. Ни-о-а-н--съм --- - -ила-тук. Н----- н- с-- б-- / б--- т--- Н-к-г- н- с-м б-л / б-л- т-к- ----------------------------- Никога не съм бил / била тук. 0
N---------sy--bi-------- ---. N----- n- s-- b-- / b--- t--- N-k-g- n- s-m b-l / b-l- t-k- ----------------------------- Nikoga ne sym bil / bila tuk.
Zatancujete si? Тан--в-т- ли? Т-------- л-- Т-н-у-а-е л-? ------------- Танцувате ли? 0
Ta-t--v----l-? T--------- l-- T-n-s-v-t- l-? -------------- Tantsuvate li?
Možno neskôr. По-к---- м-же---. П------- м--- б-- П---ъ-н- м-ж- б-. ----------------- По-късно може би. 0
P--k-s-- -------i. P------- m---- b-- P---y-n- m-z-e b-. ------------------ Po-kysno mozhe bi.
Neviem tak dobre tancovať. Аз -- -о-а----т------- -об--. А- н- м--- д- т------- д----- А- н- м-г- д- т-н-у-а- д-б-е- ----------------------------- Аз не мога да танцувам добре. 0
Az -- mo----a-t--ts---m d-b--. A- n- m--- d- t-------- d----- A- n- m-g- d- t-n-s-v-m d-b-e- ------------------------------ Az ne moga da tantsuvam dobre.
To je celkom jednoduché. Съвс-м про-т--е. С----- п----- е- С-в-е- п-о-т- е- ---------------- Съвсем просто е. 0
S----m -r-s-o-ye. S----- p----- y-- S-v-e- p-o-t- y-. ----------------- Syvsem prosto ye.
Ukážem Vám to. Щ- -и-по-ажа. Щ- В- п------ Щ- В- п-к-ж-. ------------- Ще Ви покажа. 0
Sh-h- V---ok---a. S---- V- p------- S-c-e V- p-k-z-a- ----------------- Shche Vi pokazha.
Nie, radšej niekedy inokedy. Не---о--об-- -як-й д-------. Н-- п------- н---- д--- п--- Н-, п---о-р- н-к-й д-у- п-т- ---------------------------- Не, по-добре някой друг път. 0
Ne,--o--obre ---koy ---g p--. N-- p------- n----- d--- p--- N-, p---o-r- n-a-o- d-u- p-t- ----------------------------- Ne, po-dobre nyakoy drug pyt.
Čakáte na niekoho? Ч---те -- н-кого? Ч----- л- н------ Ч-к-т- л- н-к-г-? ----------------- Чакате ли някого? 0
C---ate li--yak---? C------ l- n------- C-a-a-e l- n-a-o-o- ------------------- Chakate li nyakogo?
Áno, na môjho priateľa. Да, м-я-п--ят-л. Д-- м-- п------- Д-, м-я п-и-т-л- ---------------- Да, моя приятел. 0
D------- p--y-t-l. D-- m--- p-------- D-, m-y- p-i-a-e-. ------------------ Da, moya priyatel.
Tam vzadu už prichádza! Ет---- -д--. Е-- г- и---- Е-о г- и-в-. ------------ Ето го идва. 0
E---------a. E-- g- i---- E-o g- i-v-. ------------ Eto go idva.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!