Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   eo En la diskoteko

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [kvardek ses]

En la diskoteko

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Ĉu ti----dl-ko-------------? Ĉ_ t__ s______ e____ l______ Ĉ- t-u s-d-o-o e-t-s l-b-r-? ---------------------------- Ĉu tiu sidloko estas libera? 0
Smiem si k Vám sadnúť? Ĉu-mi -aj--s--i-- ap-- vi? Ĉ_ m_ r_____ s___ a___ v__ Ĉ- m- r-j-a- s-d- a-u- v-? -------------------------- Ĉu mi rajtas sidi apud vi? 0
Iste. Bo-v-lu. B_______ B-n-o-u- -------- Bonvolu. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? K-a -i trovas la mu-ik--? K__ v_ t_____ l_ m_______ K-a v- t-o-a- l- m-z-k-n- ------------------------- Kia vi trovas la muzikon? 0
Je trochu hlasná. Io- tro-l--ta. I__ t__ l_____ I-m t-o l-ŭ-a- -------------- Iom tro laŭta. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Se------ando t-- b--e--uz----. S__ l_ b____ t__ b___ m_______ S-d l- b-n-o t-e b-n- m-z-k-s- ------------------------------ Sed la bando tre bone muzikas. 0
Chodievate sem často? Ĉ- -i-oft- ven-- ĉi-t-e-? Ĉ_ v_ o___ v____ ĉ_______ Ĉ- v- o-t- v-n-s ĉ---i-n- ------------------------- Ĉu vi ofte venas ĉi-tien? 0
Nie, toto je prvý raz. N-----uafo-a-. N__ u_________ N-, u-u-f-j-s- -------------- Ne, unuafojas. 0
Ešte som tu nebol. Mi ----ra----n-am-e-tis ---ti-. M_ a______ n_____ e____ ĉ______ M- a-k-r-ŭ n-n-a- e-t-s ĉ---i-. ------------------------------- Mi ankoraŭ neniam estis ĉi-tie. 0
Zatancujete si? Ĉu -i-ŝatu- -an--? Ĉ_ v_ ŝ____ d_____ Ĉ- v- ŝ-t-s d-n-i- ------------------ Ĉu vi ŝatus danci? 0
Možno neskôr. E--- --s-e. E___ p_____ E-l- p-s-e- ----------- Eble poste. 0
Neviem tak dobre tancovať. Mi n- -ci-o-a---r- -o-e-d---i. M_ n_ s_______ t__ b___ d_____ M- n- s-i-o-a- t-e b-n- d-n-i- ------------------------------ Mi ne scipovas tre bone danci. 0
To je celkom jednoduché. T-e-s--p---. T__ s_______ T-e s-m-l-s- ------------ Tre simplas. 0
Ukážem Vám to. Mi-mon--os-a--vi. M_ m______ a_ v__ M- m-n-r-s a- v-. ----------------- Mi montros al vi. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. N-,--r----e-l--a------. N__ p_________ a_______ N-, p-e-e-e-l- a-i-o-e- ----------------------- Ne, prefereble alifoje. 0
Čakáte na niekoho? Ĉu-v- -tend---iun? Ĉ_ v_ a______ i___ Ĉ- v- a-e-d-s i-n- ------------------ Ĉu vi atendas iun? 0
Áno, na môjho priateľa. Jes, m-an ko--m-kon. J___ m___ k_________ J-s- m-a- k-r-m-k-n- -------------------- Jes, mian koramikon. 0
Tam vzadu už prichádza! L---- venas --e m---n-aŭ-! L_ j_ v____ t__ m_________ L- j- v-n-s t-e m-l-n-a-e- -------------------------- Li ja venas tie malantaŭe! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!