Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   ca A la discoteca

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [quaranta-sis]

A la discoteca

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? É- l-iu-- -q--st---ient? É- l----- a----- s------ É- l-i-r- a-u-s- s-i-n-? ------------------------ És lliure aquest seient? 0
Smiem si k Vám sadnúť? Puc----re -l-te- c--tat? P-- s---- a- t-- c------ P-c s-u-e a- t-u c-s-a-? ------------------------ Puc seure al teu costat? 0
Iste. B-------r. B-- s----- B-n s-g-r- ---------- Ben segur. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? Co---r-ba-la-m-sica? C-- t---- l- m------ C-m t-o-a l- m-s-c-? -------------------- Com troba la música? 0
Je trochu hlasná. Un--mi-a m--s--f-r-a. U-- m--- m---- f----- U-a m-c- m-s-a f-r-a- --------------------- Una mica massa forta. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Ara -é- -- b-n-- to-a--o-t bé. A-- b-- l- b---- t--- m--- b-- A-a b-, l- b-n-a t-c- m-l- b-. ------------------------------ Ara bé, la banda toca molt bé. 0
Chodievate sem často? V- sovi-t-aquí v--t-? V- s----- a--- v----- V- s-v-n- a-u- v-s-è- --------------------- Ve sovint aquí vostè? 0
Nie, toto je prvý raz. No, é---- p-ime-- ve-ada. N-- é- l- p------ v------ N-, é- l- p-i-e-a v-g-d-. ------------------------- No, és la primera vegada. 0
Ešte som tu nebol. Enc-r-----hi-h-----v--gut. E----- n- h- h---- v------ E-c-r- n- h- h-v-a v-n-u-. -------------------------- Encara no hi havia vingut. 0
Zatancujete si? V-- ---l--? V-- b------ V-l b-l-a-? ----------- Vol ballar? 0
Možno neskôr. Més -ard,--o---r. M-- t---- p------ M-s t-r-, p-t-e-. ----------------- Més tard, potser. 0
Neviem tak dobre tancovať. N--sé b-l-a- g-----b-. N- s- b----- g---- b-- N- s- b-l-a- g-i-e b-. ---------------------- No sé ballar gaire bé. 0
To je celkom jednoduché. É- mo-t--àci-. É- m--- f----- É- m-l- f-c-l- -------------- És molt fàcil. 0
Ukážem Vám to. L--p-c-----n-a-. L- p-- e-------- L- p-c e-s-n-a-. ---------------- Li puc ensenyar. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. N-- --l-or------l--- -i-. N-- m----- u-- a---- d--- N-, m-l-o- u-a a-t-a d-a- ------------------------- No, millor una altra dia. 0
Čakáte na niekoho? Es-- e-pe---t--lg-? E--- e------- a---- E-t- e-p-r-n- a-g-? ------------------- Està esperant algú? 0
Áno, na môjho priateľa. S-, el -e--amic / -i---. S-- e- m-- a--- / x----- S-, e- m-u a-i- / x-c-t- ------------------------ Sí, el meu amic / xicot. 0
Tam vzadu už prichádza! J--hi---ri-a -’-l-à -l-f-n-! J- h- a----- d----- a- f---- J- h- a-r-b- d-a-l- a- f-n-! ---------------------------- Ja hi arriba d’allà al fons! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!