Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   af In die disko

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [ses en veertig]

In die disko

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Is-di- -to-- ---? I- d-- s---- o--- I- d-e s-o-l o-p- ----------------- Is die stoel oop? 0
Smiem si k Vám sadnúť? Mag--k----r-si-? M-- e- h--- s--- M-g e- h-e- s-t- ---------------- Mag ek hier sit? 0
Iste. Gr-ag. G----- G-a-g- ------ Graag. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? Wa- -in- - va--di- m-----? W-- d--- u v-- d-- m------ W-t d-n- u v-n d-e m-s-e-? -------------------------- Wat dink u van die musiek? 0
Je trochu hlasná. ’n --etji- -e-hard. ’- B------ t- h---- ’- B-e-j-e t- h-r-. ------------------- ’n Bietjie te hard. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. M--r--i--gro-p --eel-h--l-g--d. M--- d-- g---- s---- h--- g---- M-a- d-e g-o-p s-e-l h-e- g-e-. ------------------------------- Maar die groep speel heel goed. 0
Chodievate sem často? K-m u -----l- -i--na---? K-- u g------ h--------- K-m u g-r-e-d h-e-n-t-e- ------------------------ Kom u gereeld hiernatoe? 0
Nie, toto je prvý raz. N--,-di-------- eer-t- -eer. N--- d-- i- d-- e----- k---- N-e- d-t i- d-e e-r-t- k-e-. ---------------------------- Nee, dit is die eerste keer. 0
Ešte som tu nebol. E- -----og-n-o-t--e-or---ier --e. E- w-- n-- n---- t----- h--- n--- E- w-s n-g n-o-t t-v-r- h-e- n-e- --------------------------------- Ek was nog nooit tevore hier nie. 0
Zatancujete si? D--s-u? D--- u- D-n- u- ------- Dans u? 0
Možno neskôr. Mis-ien---te-. M------ l----- M-s-i-n l-t-r- -------------- Miskien later. 0
Neviem tak dobre tancovať. Ek --- ni---o-g--- d--s--ie. E- k-- n-- s- g--- d--- n--- E- k-n n-e s- g-e- d-n- n-e- ---------------------------- Ek kan nie so goed dans nie. 0
To je celkom jednoduché. D-t ---h-el -----k. D-- i- h--- m------ D-t i- h-e- m-k-i-. ------------------- Dit is heel maklik. 0
Ukážem Vám to. Ek sal u -ys. E- s-- u w--- E- s-l u w-s- ------------- Ek sal u wys. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. Nee,--i-w---’n -n--r --er. N--- l----- ’- a---- k---- N-e- l-e-e- ’- a-d-r k-e-. -------------------------- Nee, liewer ’n ander keer. 0
Čakáte na niekoho? W-- - vi- -e---d? W-- u v-- i------ W-g u v-r i-m-n-? ----------------- Wag u vir iemand? 0
Áno, na môjho priateľa. Ja,--ir-my --re-. J-- v-- m- k----- J-, v-r m- k-r-l- ----------------- Ja, vir my kêrel. 0
Tam vzadu už prichádza! Da-r ko--hy-nou! D--- k-- h- n--- D-a- k-m h- n-u- ---------------- Daar kom hy nou! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!