Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   nn In the discotheque

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [førtiseks]

In the discotheque

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Er-det--edi- ---? E- d-- l---- h--- E- d-t l-d-g h-r- ----------------- Er det ledig her? 0
Smiem si k Vám sadnúť? Kan-e---å set-- meg? K-- e- f- s---- m--- K-n e- f- s-t-e m-g- -------------------- Kan eg få setje meg? 0
Iste. Gjerne--e-. G----- d--- G-e-n- d-t- ----------- Gjerne det. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? Kva-synes---u -m mu---k-n? K-- s----- d- o- m-------- K-a s-n-s- d- o- m-s-k-e-? -------------------------- Kva synest du om musikken? 0
Je trochu hlasná. L--t --- -ø-. L--- f-- h--- L-t- f-r h-g- ------------- Litt for høg. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. M-- b---et s-el-r--r-. M-- b----- s----- b--- M-n b-n-e- s-e-a- b-a- ---------------------- Men bandet spelar bra. 0
Chodievate sem často? E- d- he------,--ller? E- d- h-- o---- e----- E- d- h-r o-t-, e-l-r- ---------------------- Er du her ofte, eller? 0
Nie, toto je prvý raz. Ne---det e- fyrs---go----. N--- d-- e- f----- g------ N-i- d-t e- f-r-t- g-n-e-. -------------------------- Nei, det er fyrste gongen. 0
Ešte som tu nebol. E---a- -l--i--ore h-r. E- h-- a---- v--- h--- E- h-r a-d-i v-r- h-r- ---------------------- Eg har aldri vore her. 0
Zatancujete si? Dans-r-du? D----- d-- D-n-a- d-? ---------- Dansar du? 0
Možno neskôr. K--s--e seinare. K------ s------- K-n-k-e s-i-a-e- ---------------- Kanskje seinare. 0
Neviem tak dobre tancovať. Eg er---kje----f-i-k -i--- -a-s-. E- e- i---- s- f---- t-- å d----- E- e- i-k-e s- f-i-k t-l å d-n-e- --------------------------------- Eg er ikkje så flink til å danse. 0
To je celkom jednoduché. Det-er-ve-di---et-. D-- e- v----- l---- D-t e- v-l-i- l-t-. ------------------- Det er veldig lett. 0
Ukážem Vám to. E- -k-----s- de-. E- s--- v--- d--- E- s-a- v-s- d-g- ----------------- Eg skal vise deg. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. Nei---in -nn---go--. N--- e-- a---- g---- N-i- e-n a-n-n g-n-. -------------------- Nei, ein annan gong. 0
Čakáte na niekoho? Ve--a- du på -oko-? V----- d- p- n----- V-n-a- d- p- n-k-n- ------------------- Ventar du på nokon? 0
Áno, na môjho priateľa. Ja- p- -en-- min. J-- p- v---- m--- J-, p- v-n-n m-n- ----------------- Ja, på venen min. 0
Tam vzadu už prichádza! De---je--han! D-- k--- h--- D-r k-e- h-n- ------------- Der kjem han! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!