Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   it Passato 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [ottantadue]

Passato 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? H-i--ovu-o -h--m--e--------a---? H-- d----- c------- l----------- H-i d-v-t- c-i-m-r- l-a-b-l-n-a- -------------------------------- Hai dovuto chiamare l’ambulanza? 0
Musel si zavolať lekára? Hai-d--u-o-ch---a-e i- -ed-c-? H-- d----- c------- i- m------ H-i d-v-t- c-i-m-r- i- m-d-c-? ------------------------------ Hai dovuto chiamare il medico? 0
Musel si zavolať políciu? H-- ----to --i---r- -a-po-iz-a? H-- d----- c------- l- p------- H-i d-v-t- c-i-m-r- l- p-l-z-a- ------------------------------- Hai dovuto chiamare la polizia? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Ha-il---m-----i tel-f--o- Un --m--to--- ce ---ve-o. H- i- n----- d- t-------- U- m------ f- c- l------- H- i- n-m-r- d- t-l-f-n-? U- m-m-n-o f- c- l-a-e-o- --------------------------------------------------- Ha il numero di telefono? Un momento fa ce l’avevo. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. H- l’i-d--i-z-- -- m-me--o -- -e--’-ve-o. H- l----------- U- m------ f- c- l------- H- l-i-d-r-z-o- U- m-m-n-o f- c- l-a-e-o- ----------------------------------------- Ha l’indirizzo? Un momento fa ce l’avevo. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Ha-la--i--t- d--l--c-t--?-U----me-to--- c- l-ave--. H- l- p----- d---- c----- U- m------ f- c- l------- H- l- p-a-t- d-l-a c-t-à- U- m-m-n-o f- c- l-a-e-o- --------------------------------------------------- Ha la pianta della città? Un momento fa ce l’avevo. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. È s-a-- p--tu-le?---- - riu----o-ad -ss-re-p-ntua--. È s---- p-------- N-- è r------- a- e----- p-------- È s-a-o p-n-u-l-? N-n è r-u-c-t- a- e-s-r- p-n-u-l-. ---------------------------------------------------- È stato puntuale? Non è riuscito ad essere puntuale. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Ha -r---t--la s-ra--?-----r--s---a-----o---e--a-s-r-d-. H- t------ l- s------ N-- r------- a t------ l- s------ H- t-o-a-o l- s-r-d-? N-n r-u-c-v- a t-o-a-e l- s-r-d-. ------------------------------------------------------- Ha trovato la strada? Non riusciva a trovare la strada. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. T--c-pi--------ri-s--va ---api-m-. T- c------ N-- r------- a c------- T- c-p-v-? N-n r-u-c-v- a c-p-r-i- ---------------------------------- Ti capiva? Non riusciva a capirmi. 0
Prečo si nemohol prísť načas? P-rch--n-- -e-------it- ad--r-ivare-p-ntua-m--t-? P----- n-- s-- r------- a- a------- p------------ P-r-h- n-n s-i r-u-c-t- a- a-r-v-r- p-n-u-l-e-t-? ------------------------------------------------- Perché non sei riuscito ad arrivare puntualmente? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Perch- non-riusc--i----rov-re-l---t-ad-? P----- n-- r------- a t------ l- s------ P-r-h- n-n r-u-c-v- a t-o-a-e l- s-r-d-? ---------------------------------------- Perché non riuscivi a trovare la strada? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Per--- ----r-u---vi - -a-----? P----- n-- r------- a c------- P-r-h- n-n r-u-c-v- a c-p-r-o- ------------------------------ Perché non riuscivi a capirlo? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Non--ono rius---o--d ar-----e p--t-alm-nt-,--erché-l’-u-o-u- ----veni-a. N-- s--- r------- a- a------- p------------ p----- l-------- n-- v------ N-n s-n- r-u-c-t- a- a-r-v-r- p-n-u-l-e-t-, p-r-h- l-a-t-b-s n-n v-n-v-. ------------------------------------------------------------------------ Non sono riuscito ad arrivare puntualmente, perché l’autobus non veniva. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Non-sono -----i---a -r--a---la --r---- -erc-- no- ----o la --an-- -e-la c-t--. N-- s--- r------- a t------ l- s------ p----- n-- a---- l- p----- d---- c----- N-n s-n- r-u-c-t- a t-o-a-e l- s-r-d-, p-r-h- n-n a-e-o l- p-a-t- d-l-a c-t-à- ------------------------------------------------------------------------------ Non sono riuscito a trovare la strada, perché non avevo la pianta della città. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N-n --no--iu----o a--a-i--o,--erch--la------a-er- tro--o---ta. N-- s--- r------- a c------- p----- l- m----- e-- t----- a---- N-n s-n- r-u-c-t- a c-p-r-o- p-r-h- l- m-s-c- e-a t-o-p- a-t-. -------------------------------------------------------------- Non sono riuscito a capirlo, perché la musica era troppo alta. 0
Musel som ísť taxíkom. Ho--ovu-o ----d-r- -n ta-sì. H- d----- p------- u- t----- H- d-v-t- p-e-d-r- u- t-s-ì- ---------------------------- Ho dovuto prendere un tassì. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. H- dov--- -o-p------na pian---d-l-a---t--. H- d----- c------- u-- p----- d---- c----- H- d-v-t- c-m-r-r- u-a p-a-t- d-l-a c-t-à- ------------------------------------------ Ho dovuto comprare una pianta della città. 0
Musel som vypnúť rádio. H-------o -p-g-e----- --d-o. H- d----- s------- l- r----- H- d-v-t- s-e-n-r- l- r-d-o- ---------------------------- Ho dovuto spegnere la radio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!