Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   hr Prošlost 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [osamdeset i dva]

Prošlost 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? J-------m--ao---mo-ala-zv-t--h--n- -o-o-? Jesi li morao / morala zvati hitnu pomoć? J-s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i h-t-u p-m-ć- ----------------------------------------- Jesi li morao / morala zvati hitnu pomoć? 0
Musel si zavolať lekára? J--i-li mo--- /-mora-a z-----lije--ik-? Jesi li morao / morala zvati liječnika? J-s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i l-j-č-i-a- --------------------------------------- Jesi li morao / morala zvati liječnika? 0
Musel si zavolať políciu? J--si-li---r-- --m---la---at- ---i-i-u? Je si li morao / morala zvati policiju? J- s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i p-l-c-j-? --------------------------------------- Je si li morao / morala zvati policiju? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Ima---li----j--el---n-? Upra-o --- ga----o - ----a. Imate li broj telefona? Upravo sam ga imao / imala. I-a-e l- b-o- t-l-f-n-? U-r-v- s-m g- i-a- / i-a-a- --------------------------------------------------- Imate li broj telefona? Upravo sam ga imao / imala. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. I--t- -- -d-esu? --r-vo---m-je -m-o - -ma--. Imate li adresu? Upravo sam je imao / imala. I-a-e l- a-r-s-? U-r-v- s-m j- i-a- / i-a-a- -------------------------------------------- Imate li adresu? Upravo sam je imao / imala. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Ima-- -----an -ra--- Up-a-- -a- g---mao /---a--. Imate li plan grada? Upravo sam ga imao / imala. I-a-e l- p-a- g-a-a- U-r-v- s-m g- i-a- / i-a-a- ------------------------------------------------ Imate li plan grada? Upravo sam ga imao / imala. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Je li doš-o-toč---n- v-i--m-?--ije-m-g----oći -o-no -a -rij-me. Je li došao točno na vrijeme? Nije mogao doći točno na vrijeme. J- l- d-š-o t-č-o n- v-i-e-e- N-j- m-g-o d-ć- t-č-o n- v-i-e-e- --------------------------------------------------------------- Je li došao točno na vrijeme? Nije mogao doći točno na vrijeme. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Je--i-n--a--p--- Nij- m-g----a-i p-t. Je li našao put? Nije mogao naći put. J- l- n-š-o p-t- N-j- m-g-o n-ć- p-t- ------------------------------------- Je li našao put? Nije mogao naći put. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. J- ---t----zu-io----j---e mo--- -a--mj--i. Je li te razumio? Nije me mogao razumjeti. J- l- t- r-z-m-o- N-j- m- m-g-o r-z-m-e-i- ------------------------------------------ Je li te razumio? Nije me mogao razumjeti. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Za-t---i-i-moga- - mo-l- do-i t--n- na --i-em-? Zašto nisi mogao / mogla doći točno na vrijeme? Z-š-o n-s- m-g-o / m-g-a d-ć- t-č-o n- v-i-e-e- ----------------------------------------------- Zašto nisi mogao / mogla doći točno na vrijeme? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Za--o-nis- m-ga--/-mo-la----i --t? Zašto nisi mogao / mogla naći put? Z-š-o n-s- m-g-o / m-g-a n-ć- p-t- ---------------------------------- Zašto nisi mogao / mogla naći put? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Zašt- -- -is- m--a- / m-g-a--az---eti? Zašto ga nisi mogao / mogla razumjeti? Z-š-o g- n-s- m-g-o / m-g-a r-z-m-e-i- -------------------------------------- Zašto ga nisi mogao / mogla razumjeti? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. N-sam-mogao / --gl--d--i--očno-n- v-ij--e--er-nije --z-- nij--an--------. Nisam mogao / mogla doći točno na vrijeme jer nije vozio nijedan autobus. N-s-m m-g-o / m-g-a d-ć- t-č-o n- v-i-e-e j-r n-j- v-z-o n-j-d-n a-t-b-s- ------------------------------------------------------------------------- Nisam mogao / mogla doći točno na vrijeme jer nije vozio nijedan autobus. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. N------------ --gla --ć--pu- j-- n-sam----o p-an--r---. Nisam mogao / mogla naći put jer nisam imao plan grada. N-s-m m-g-o / m-g-a n-ć- p-t j-r n-s-m i-a- p-a- g-a-a- ------------------------------------------------------- Nisam mogao / mogla naći put jer nisam imao plan grada. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N--a- -a ---a- /-mo-la-r-z--je-- j-- -e g----a -i-a--re-l-sn-. Nisam ga mogao / mogla razumjeti jer je glazba bila preglasna. N-s-m g- m-g-o / m-g-a r-z-m-e-i j-r j- g-a-b- b-l- p-e-l-s-a- -------------------------------------------------------------- Nisam ga mogao / mogla razumjeti jer je glazba bila preglasna. 0
Musel som ísť taxíkom. Mo-ao /-m-ra-- sa--u---i----si. Morao / morala sam uzeti taksi. M-r-o / m-r-l- s-m u-e-i t-k-i- ------------------------------- Morao / morala sam uzeti taksi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. M--ao / ---a----a- k----i-pl-n gra-a. Morao / morala sam kupiti plan grada. M-r-o / m-r-l- s-m k-p-t- p-a- g-a-a- ------------------------------------- Morao / morala sam kupiti plan grada. 0
Musel som vypnúť rádio. Mo----/----ala ----i---juč-ti-radi-. Morao / morala sam isključiti radio. M-r-o / m-r-l- s-m i-k-j-č-t- r-d-o- ------------------------------------ Morao / morala sam isključiti radio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!