Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   ca Passat 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [vuitanta-dos]

Passat 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? Hav--s----tru------u-- --b-l--c-a? H----- d- t----- a u-- a---------- H-v-e- d- t-u-a- a u-a a-b-l-n-i-? ---------------------------------- Havies de trucar a una ambulància? 0
Musel si zavolať lekára? H-v-es -e -ru-a--a- --t--? H----- d- t----- a- m----- H-v-e- d- t-u-a- a- m-t-e- -------------------------- Havies de trucar al metge? 0
Musel si zavolať políciu? H---e- de --uc-- a--a-policia? H----- d- t----- a l- p------- H-v-e- d- t-u-a- a l- p-l-c-a- ------------------------------ Havies de trucar a la policia? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Té--- -úmero-----el-f-n--Fa--o---s -- --n--. T- e- n----- d- t------- F- n- r-- e- t----- T- e- n-m-r- d- t-l-f-n- F- n- r-s e- t-n-a- -------------------------------------------- Té el número de telèfon? Fa no res el tenia. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. T----a---ça- Fa n- re- l--te-i-. T- l-------- F- n- r-- l- t----- T- l-a-r-ç-? F- n- r-s l- t-n-a- -------------------------------- Té l’adreça? Fa no res la tenia. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Té--l-p-- d- ---c-----? F--n--re--el te--a. T- e- p-- d- l- c------ F- n- r-- e- t----- T- e- p-a d- l- c-u-a-? F- n- r-s e- t-n-a- ------------------------------------------- Té el pla de la ciutat? Fa no res el tenia. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. V- v-n-r-- l-hor-? -o v- p---r ve----a-l-hora. V- v---- a l------ N- v- p---- v---- a l------ V- v-n-r a l-h-r-? N- v- p-d-r v-n-r a l-h-r-. ---------------------------------------------- Va venir a l’hora? No va poder venir a l’hora. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Q-e v- -r---- -l cam-- N--v----de- ---b-r-el-c-m-. Q-- v- t----- e- c---- N- v- p---- t----- e- c---- Q-e v- t-o-a- e- c-m-? N- v- p-d-r t-o-a- e- c-m-. -------------------------------------------------- Que va trobar el camí? No va poder trobar el camí. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. T-en-e------- e- p-------ten-r-. T--------- N- e- p---- e-------- T-e-t-n-a- N- e- p-d-a e-t-n-r-. -------------------------------- T’entenia? No em podia entendre. 0
Prečo si nemohol prísť načas? P-----è--- va- p-d-r-a---b-----l’-ora? P-- q-- n- v-- p---- a------ a l------ P-r q-è n- v-s p-d-r a-r-b-r a l-h-r-? -------------------------------------- Per què no vas poder arribar a l’hora? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Pe--q-è-no-v-s-p---r --o-ar e- c--í? P-- q-- n- v-- p---- t----- e- c---- P-r q-è n- v-s p-d-r t-o-a- e- c-m-? ------------------------------------ Per què no vas poder trobar el camí? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? P-----è n- el--odi---en--nd-e? P-- q-- n- e- p----- e-------- P-r q-è n- e- p-d-e- e-t-n-r-? ------------------------------ Per què no el podies entendre? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. N- va-g---der a--i-a--a -’-o-- pe--u- n- --aven-e-s---t------. N- v--- p---- a------ a l----- p----- n- a----- e-- a--------- N- v-i- p-d-r a-r-b-r a l-h-r- p-r-u- n- a-a-e- e-s a-t-b-s-s- -------------------------------------------------------------- No vaig poder arribar a l’hora perquè no anaven els autobusos. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. N- --ig p-de- ---ba- ---camí,---rq---n----ni---n-p-a-de ---ciutat. N- v--- p---- t----- e- c---- p----- n- t---- u- p-- d- l- c------ N- v-i- p-d-r t-o-a- e- c-m-, p-r-u- n- t-n-a u- p-a d- l- c-u-a-. ------------------------------------------------------------------ No vaig poder trobar el camí, perquè no tenia un pla de la ciutat. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N- -l -od-a-e-t-n--e-pe-q-- -a-m-si-- -------mol- ---a. N- e- p---- e------- p----- l- m----- e----- m--- a---- N- e- p-d-a e-t-n-r- p-r-u- l- m-s-c- e-t-v- m-l- a-t-. ------------------------------------------------------- No el podia entendre perquè la música estava molt alta. 0
Musel som ísť taxíkom. Va-g-have--d- pr-nd----n taxi. V--- h---- d- p------ u- t---- V-i- h-v-r d- p-e-d-e u- t-x-. ------------------------------ Vaig haver de prendre un taxi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Va-g-haver -e---m-----un-pl--d---a --ut-t. V--- h---- d- c------ u- p-- d- l- c------ V-i- h-v-r d- c-m-r-r u- p-a d- l- c-u-a-. ------------------------------------------ Vaig haver de comprar un pla de la ciutat. 0
Musel som vypnúť rádio. Vai- h-ve---’-p-g-- ----à-i-. V--- h---- d------- l- r----- V-i- h-v-r d-a-a-a- l- r-d-o- ----------------------------- Vaig haver d’apagar la ràdio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!