Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   lt Praeitis 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [aštuoniasdešimt du]

Praeitis 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? A- tu-tu-ėjai iškv----i ---i---ą-p-g-l-ą? A- t- t------ i-------- g------- p------- A- t- t-r-j-i i-k-i-s-i g-e-t-j- p-g-l-ą- ----------------------------------------- Ar tu turėjai iškviesti greitąją pagalbą? 0
Musel si zavolať lekára? Ar------rė-a---š-v--s-i----y-o-ą? A- t- t------ i-------- g-------- A- t- t-r-j-i i-k-i-s-i g-d-t-j-? --------------------------------- Ar tu turėjai iškviesti gydytoją? 0
Musel si zavolať políciu? Ar -----r--ai -šk--e-ti po---ij-? A- t- t------ i-------- p-------- A- t- t-r-j-i i-k-i-s-i p-l-c-j-? --------------------------------- Ar tu turėjai iškviesti policiją? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Ar-(-ū-- -u---e--e-e-ono--um---?--ą-tik-(----j- -u-ėjau. A- (---- t----- t------- n------ K- t-- (--- j- t------- A- (-ū-) t-r-t- t-l-f-n- n-m-r-? K- t-k (-š- j- t-r-j-u- -------------------------------------------------------- Ar (jūs) turite telefono numerį? Ką tik (aš) jį turėjau. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. A- -jūs)-t--i-- ----są- Ką -i- --š- ----urė-au. A- (---- t----- a------ K- t-- (--- j- t------- A- (-ū-) t-r-t- a-r-s-? K- t-k (-š- j- t-r-j-u- ----------------------------------------------- Ar (jūs) turite adresą? Ką tik (aš) jį turėjau. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Ar-----) --r-------st--pl-ną---- -ik --š) j--tu-ė-au. A- (---- t----- m----- p----- K- t-- (--- j- t------- A- (-ū-) t-r-t- m-e-t- p-a-ą- K- t-k (-š- j- t-r-j-u- ----------------------------------------------------- Ar (jūs) turite miesto planą? Ką tik (aš) jį turėjau. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. A- j----tvy-o ---------ai-u?---s-ne----jo --vy-ti---at-i-i-l-i--. A- j-- a----- / a---- l----- J-- n------- a------ / a----- l----- A- j-s a-v-k- / a-ė-o l-i-u- J-s n-g-l-j- a-v-k-i / a-e-t- l-i-u- ----------------------------------------------------------------- Ar jis atvyko / atėjo laiku? Jis negalėjo atvykti / ateiti laiku. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Ar j---r--- keli-?-Ji- -eg----- ra--i-ke-i-. A- j-- r--- k----- J-- n------- r---- k----- A- j-s r-d- k-l-ą- J-s n-g-l-j- r-s-i k-l-o- -------------------------------------------- Ar jis rado kelią? Jis negalėjo rasti kelio. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. A- ji- ta-- -----t-? J-s---gal----ma----su--a-ti. A- j-- t--- s------- J-- n------- m---- s-------- A- j-s t-v- s-p-a-o- J-s n-g-l-j- m-n-s s-p-a-t-. ------------------------------------------------- Ar jis tave suprato? Jis negalėjo manęs suprasti. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Kodė-----) -ega----- a---------a-e-ti------? K---- (--- n-------- a------ / a----- l----- K-d-l (-u- n-g-l-j-i a-v-k-i / a-e-t- l-i-u- -------------------------------------------- Kodėl (tu) negalėjai atvykti / ateiti laiku? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Ko--l ---)-neg-l-jai r----------? K---- (--- n-------- r---- k----- K-d-l (-u- n-g-l-j-i r-s-i k-l-o- --------------------------------- Kodėl (tu) negalėjai rasti kelio? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Ko--l--tu- ne-a---a- j---up---t-? K---- (--- n-------- j- s-------- K-d-l (-u- n-g-l-j-i j- s-p-a-t-? --------------------------------- Kodėl (tu) negalėjai jo suprasti? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. (Aš)-ne-al-j-- ---yk----ai--, n----e-a-ia-o-a-to--sa-. (--- n-------- a------ l----- n-- n-------- a--------- (-š- n-g-l-j-u a-v-k-i l-i-u- n-s n-v-ž-a-o a-t-b-s-s- ------------------------------------------------------ (Aš) negalėjau atvykti laiku, nes nevažiavo autobusas. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. (-š------lė--- r-st- -eli-,-nes ne-ur---- miesto-pl--o. (--- n-------- r---- k----- n-- n-------- m----- p----- (-š- n-g-l-j-u r-s-i k-l-o- n-s n-t-r-j-u m-e-t- p-a-o- ------------------------------------------------------- (Aš) negalėjau rasti kelio, nes neturėjau miesto plano. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. (A-)-ne-a-ė--u--o -----s-i---e- -uz--a----- --ki--g---i /--ri-k---nga. (--- n-------- j- s-------- n-- m----- b--- t---- g---- / t----------- (-š- n-g-l-j-u j- s-p-a-t-, n-s m-z-k- b-v- t-k-a g-r-i / t-i-k-m-n-a- ---------------------------------------------------------------------- (Aš) negalėjau jo suprasti, nes muzika buvo tokia garsi / triukšminga. 0
Musel som ísť taxíkom. (-š- t--ė--u --žiuoti--ak-i. (--- t------ v------- t----- (-š- t-r-j-u v-ž-u-t- t-k-i- ---------------------------- (Aš) turėjau važiuoti taksi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. (A------ėja--n--ip--k-i-mie-to------. (--- t------ n--------- m----- p----- (-š- t-r-j-u n-s-p-r-t- m-e-t- p-a-ą- ------------------------------------- (Aš) turėjau nusipirkti miesto planą. 0
Musel som vypnúť rádio. (A-- -urėja--išjun-t- -a-i--. (--- t------ i------- r------ (-š- t-r-j-u i-j-n-t- r-d-j-. ----------------------------- (Aš) turėjau išjungti radiją. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!