Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   ka წარსული 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [ოთხმოცდაორი]

82 [otkhmotsdaori]

წარსული 2

[ts'arsuli 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? სა---აფ- ---ა-გ---გ-ძ-ხა? ს------- უ--- გ---------- ს-ს-რ-ფ- უ-დ- გ-მ-გ-ძ-ხ-? ------------------------- სასწრაფო უნდა გამოგეძახა? 0
sast---a-- -n-a--a-ogedzakh-? s--------- u--- g------------ s-s-s-r-p- u-d- g-m-g-d-a-h-? ----------------------------- sasts'rapo unda gamogedzakha?
Musel si zavolať lekára? ე-იმ---ვი- უ--ა--ა----კ-? ე--------- უ--- დ-------- ე-ი-ი-თ-ი- უ-დ- დ-გ-რ-კ-? ------------------------- ექიმისთვის უნდა დაგერეკა? 0
e-i----vis--nd- -ag---k--? e--------- u--- d--------- e-i-i-t-i- u-d- d-g-r-k-a- -------------------------- ekimistvis unda dagerek'a?
Musel si zavolať políciu? პ--ი-----ვ----ნ-ა დ-----კ-? პ----------- უ--- დ-------- პ-ლ-ც-ი-თ-ი- უ-დ- დ-გ-რ-კ-? --------------------------- პოლიციისთვის უნდა დაგერეკა? 0
p-------i---i- u-da----er-k'-? p------------- u--- d--------- p-o-i-s-i-t-i- u-d- d-g-r-k-a- ------------------------------ p'olitsiistvis unda dagerek'a?
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. გ--ვთ---ლ-ფო-ი---ო--რი--წე-ი- -ნ-ა -ქონ-ეს. გ---- ტ-------- ნ------ წ---- უ--- მ------- გ-ქ-თ ტ-ლ-ფ-ნ-ს ნ-მ-რ-? წ-ს-თ უ-დ- მ-ო-დ-ს- ------------------------------------------- გაქვთ ტელეფონის ნომერი? წესით უნდა მქონდეს. 0
g---t----l-pon-s n-------ts'--it ---a mkon-es. g---- t--------- n------ t------ u--- m------- g-k-t t-e-e-o-i- n-m-r-? t-'-s-t u-d- m-o-d-s- ---------------------------------------------- gakvt t'eleponis nomeri? ts'esit unda mkondes.
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. გაქ-თ -ის--ართი? --ს-- -ნ-ა-მქო----. გ---- მ--------- წ---- უ--- მ------- გ-ქ-თ მ-ს-მ-რ-ი- წ-ს-თ უ-დ- მ-ო-დ-ს- ------------------------------------ გაქვთ მისამართი? წესით უნდა მქონდეს. 0
g-----mi---------ts'e-i--un-- --o--e-. g---- m--------- t------ u--- m------- g-k-t m-s-m-r-i- t-'-s-t u-d- m-o-d-s- -------------------------------------- gakvt misamarti? ts'esit unda mkondes.
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. გაქვ- ქალა--- -უკა- --ს-თ -----მქ-ნ---. გ---- ქ------ რ---- წ---- უ--- მ------- გ-ქ-თ ქ-ლ-ქ-ს რ-კ-? წ-ს-თ უ-დ- მ-ო-დ-ს- --------------------------------------- გაქვთ ქალაქის რუკა? წესით უნდა მქონდეს. 0
gakv---ala--s--u-'a- t--e--t--n-a --o----. g---- k------ r----- t------ u--- m------- g-k-t k-l-k-s r-k-a- t-'-s-t u-d- m-o-d-s- ------------------------------------------ gakvt kalakis ruk'a? ts'esit unda mkondes.
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. ი--პ-ნ-ტუალუ--დ -ო---ა- --ნ -უნ-ტ--ლურ-----ს----ვ-რ --ძლ-. ი- პ----------- მ------ მ-- პ----------- მ----- ვ-- შ----- ი- პ-ნ-ტ-ა-უ-ა- მ-ვ-დ-? მ-ნ პ-ნ-ტ-ა-უ-ა- მ-ს-ლ- ვ-რ შ-ძ-ო- ---------------------------------------------------------- ის პუნქტუალურად მოვიდა? მან პუნქტუალურად მოსვლა ვერ შეძლო. 0
i- p--nk---a---ad-mov--a-------'----'u-lu--d--os-l--ver-she-z-o. i- p------------- m------ m-- p------------- m----- v-- s------- i- p-u-k-'-a-u-a- m-v-d-? m-n p-u-k-'-a-u-a- m-s-l- v-r s-e-z-o- ---------------------------------------------------------------- is p'unkt'ualurad movida? man p'unkt'ualurad mosvla ver shedzlo.
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. ი-ოვ-------გზა- -ა- --ის პ-ვნა-ვ-რ---ძ-ო. ი----- მ-- გ--- მ-- გ--- პ---- ვ-- შ----- ი-ო-ნ- მ-ნ გ-ა- მ-ნ გ-ი- პ-ვ-ა ვ-რ შ-ძ-ო- ----------------------------------------- იპოვნა მან გზა? მან გზის პოვნა ვერ შეძლო. 0
i-'-v-a --n----?--a- -zis---o-n----- -hedz-o. i------ m-- g--- m-- g--- p----- v-- s------- i-'-v-a m-n g-a- m-n g-i- p-o-n- v-r s-e-z-o- --------------------------------------------- ip'ovna man gza? man gzis p'ovna ver shedzlo.
Rozumel ti? Nerozumel mi. გა--გ- მ-ნ----ნ-ჩემ------ბა-ვ-რ შეძლ-. გ----- მ--- მ-- ჩ--- გ----- ვ-- შ----- გ-გ-გ- მ-ნ- მ-ნ ჩ-მ- გ-გ-ბ- ვ-რ შ-ძ-ო- -------------------------------------- გაგიგო მან? მან ჩემი გაგება ვერ შეძლო. 0
g---g--m-n- m-- ---m-------a---r-s---z-o. g----- m--- m-- c---- g----- v-- s------- g-g-g- m-n- m-n c-e-i g-g-b- v-r s-e-z-o- ----------------------------------------- gagigo man? man chemi gageba ver shedzlo.
Prečo si nemohol prísť načas? რ-ტ-მ--ერ შეძელი -უ---უ-ლ-რად მო----? რ---- ვ-- შ----- პ----------- მ------ რ-ტ-მ ვ-რ შ-ძ-ლ- პ-ნ-ტ-ა-უ-ა- მ-ს-ლ-? ------------------------------------- რატომ ვერ შეძელი პუნქტუალურად მოსვლა? 0
rat--m---- -h-d--l- ----kt-------d --svl-? r----- v-- s------- p------------- m------ r-t-o- v-r s-e-z-l- p-u-k-'-a-u-a- m-s-l-? ------------------------------------------ rat'om ver shedzeli p'unkt'ualurad mosvla?
Prečo si nemohol nájsť cestu? რ-ტ-- ვ-- -ე-ე-----ის-პ-ვნა? რ---- ვ-- შ----- გ--- პ----- რ-ტ-მ ვ-რ შ-ძ-ლ- გ-ი- პ-ვ-ა- ---------------------------- რატომ ვერ შეძელი გზის პოვნა? 0
r-t'o----- s-e----i-gzi--p-----? r----- v-- s------- g--- p------ r-t-o- v-r s-e-z-l- g-i- p-o-n-? -------------------------------- rat'om ver shedzeli gzis p'ovna?
Prečo si mu nemohol rozumieť? რატომ ვ-რ შე-ე-ი მისი გაგე-ა? რ---- ვ-- შ----- მ--- გ------ რ-ტ-მ ვ-რ შ-ძ-ლ- მ-ს- გ-გ-ბ-? ----------------------------- რატომ ვერ შეძელი მისი გაგება? 0
r----m v-r--hed-el- -isi ga-e--? r----- v-- s------- m--- g------ r-t-o- v-r s-e-z-l- m-s- g-g-b-? -------------------------------- rat'om ver shedzeli misi gageba?
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. მ- -----ე--ე-ი პ-ნ-ტუ-ლ-რ-- მოს---- -ა-გ-ნ --ტ-ბ--ი-ა--რ---ვიდ-. მ- ვ-- შ------ პ----------- მ------ რ----- ა------- ა--- მ------ მ- ვ-რ შ-ვ-ე-ი პ-ნ-ტ-ა-უ-ა- მ-ს-ლ-, რ-დ-ა- ა-ტ-ბ-ს- ა-ა- მ-ვ-დ-. ---------------------------------------------------------------- მე ვერ შევძელი პუნქტუალურად მოსვლა, რადგან ავტობუსი აღარ მოვიდა. 0
me -er--he-d--l- -'--k----l-ra- ----la, rad-----vt'o-u-i --ha- mov---. m- v-- s-------- p------------- m------ r----- a-------- a---- m------ m- v-r s-e-d-e-i p-u-k-'-a-u-a- m-s-l-, r-d-a- a-t-o-u-i a-h-r m-v-d-. ---------------------------------------------------------------------- me ver shevdzeli p'unkt'ualurad mosvla, radgan avt'obusi aghar movida.
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. მე---რ შე-ძ--- ---ს ----ება,-რ---ა---უკ---რ ----და. მ- ვ-- შ------ გ--- გ------- რ----- რ--- ა- მ------ მ- ვ-რ შ-ვ-ე-ი გ-ი- გ-გ-ე-ა- რ-დ-ა- რ-კ- ა- მ-ო-დ-. --------------------------------------------------- მე ვერ შევძელი გზის გაგნება, რადგან რუკა არ მქონდა. 0
m- -e- -hev-z-l- --i- --gne-a--r--ga- r-k-a-a---kon--. m- v-- s-------- g--- g------- r----- r---- a- m------ m- v-r s-e-d-e-i g-i- g-g-e-a- r-d-a- r-k-a a- m-o-d-. ------------------------------------------------------ me ver shevdzeli gzis gagneba, radgan ruk'a ar mkonda.
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. მე-ვ-- შე-ძელი მის- --გე--, რ-დ--ნ-მუ--კ- იყო ხმ--აღლ-. მ- ვ-- შ------ მ--- გ------ რ----- მ----- ი-- ხ-------- მ- ვ-რ შ-ვ-ე-ი მ-ს- გ-გ-ბ-, რ-დ-ა- მ-ს-კ- ი-ო ხ-ა-ა-ლ-. ------------------------------------------------------- მე ვერ შევძელი მისი გაგება, რადგან მუსიკა იყო ხმამაღლა. 0
m- -e--sh--dz------s----g-ba, -ad-a------k'a--qo-k-m-mag--a. m- v-- s-------- m--- g------ r----- m------ i-- k---------- m- v-r s-e-d-e-i m-s- g-g-b-, r-d-a- m-s-k-a i-o k-m-m-g-l-. ------------------------------------------------------------ me ver shevdzeli misi gageba, radgan musik'a iqo khmamaghla.
Musel som ísť taxíkom. ტაქს--- უ-ა-ჩა----ა-იყა-ი. ტ------ უ-- ჩ------------- ტ-ქ-ი-ი უ-ა ჩ-ვ-ჯ-ა-ი-ა-ი- -------------------------- ტაქსიში უნა ჩავმჯდარიყავი. 0
t'-k--s-i u-a-chavmj--ri-av-. t-------- u-- c-------------- t-a-s-s-i u-a c-a-m-d-r-q-v-. ----------------------------- t'aksishi una chavmjdariqavi.
Musel som kúpiť mapu mesta. რუკა----ა --ყიდა. რ--- უ--- მ------ რ-კ- უ-დ- მ-ყ-დ-. ----------------- რუკა უნდა მეყიდა. 0
ru-'--unda -e---a. r---- u--- m------ r-k-a u-d- m-q-d-. ------------------ ruk'a unda meqida.
Musel som vypnúť rádio. რ-დ---უ----გ--ომერთო. რ---- უ--- გ--------- რ-დ-ო უ-დ- გ-მ-მ-რ-ო- --------------------- რადიო უნდა გამომერთო. 0
r-d-o-und- -a--m--to. r---- u--- g--------- r-d-o u-d- g-m-m-r-o- --------------------- radio unda gamomerto.

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!