Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   nn Past tense 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [åttito]

Past tense 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? M-tte-d--ri-g-e ----ebil-n? M---- d- r----- s---------- M-t-e d- r-n-j- s-u-e-i-e-? --------------------------- Måtte du ringje sjukebilen? 0
Musel si zavolať lekára? M--te du r--gj---e-en? M---- d- r----- l----- M-t-e d- r-n-j- l-g-n- ---------------------- Måtte du ringje legen? 0
Musel si zavolať políciu? M--t- -u ri---- p--i--et? M---- d- r----- p-------- M-t-e d- r-n-j- p-l-t-e-? ------------------------- Måtte du ringje politiet? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. H-r--- -u--er--- -g-----e --t-i -t-d. H-- d- n-------- E- h---- d-- i s---- H-r d- n-m-e-e-? E- h-d-e d-t i s-a-. ------------------------------------- Har du nummeret? Eg hadde det i stad. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. H-r-du-a-r-s--? Eg-ha-----o i s-ad. H-- d- a------- E- h---- h- i s---- H-r d- a-r-s-a- E- h-d-e h- i s-a-. ----------------------------------- Har du adressa? Eg hadde ho i stad. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. H-r--u-byk-r-e-- -g--ad-e--e----sta-. H-- d- b-------- E- h---- d-- i s---- H-r d- b-k-r-e-? E- h-d-e d-t i s-a-. ------------------------------------- Har du bykartet? Eg hadde det i stad. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. K-------i-t-de? H----r--dde -kk-- å--o-e i---de. K-- h-- i t---- H-- g------ i---- å k--- i t---- K-m h-n i t-d-? H-n g-e-d-e i-k-e å k-m- i t-d-. ------------------------------------------------ Kom han i tide? Han greidde ikkje å kome i tide. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. F--- h---v--en- H----a---ikk-e -egen. F--- h-- v----- H-- f--- i---- v----- F-n- h-n v-g-n- H-n f-n- i-k-e v-g-n- ------------------------------------- Fann han vegen? Han fann ikkje vegen. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. For-t---an d-g?-Han --nne------ -o-s-å -e-. F----- h-- d--- H-- k---- i---- f----- m--- F-r-t- h-n d-g- H-n k-n-e i-k-e f-r-t- m-g- ------------------------------------------- Forsto han deg? Han kunne ikkje forstå meg. 0
Prečo si nemohol prísť načas? K--f-- --n-e d-----j- -o-e - ---e? K----- k---- d- i---- k--- i t---- K-i-o- k-n-e d- i-k-e k-m- i t-d-? ---------------------------------- Kvifor kunne du ikkje kome i tide? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Kv-f-r fan--du-ikkj- -eg--? K----- f--- d- i---- v----- K-i-o- f-n- d- i-k-e v-g-n- --------------------------- Kvifor fann du ikkje vegen? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Kvifor f-r-t- -u -a--i----? K----- f----- d- h-- i----- K-i-o- f-r-t- d- h-n i-k-e- --------------------------- Kvifor forsto du han ikkje? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Eg--o----kj------d--f---- -et -k--- g--kk-b--s. E- k-- i---- i t--- f---- d-- i---- g---- b---- E- k-m i-k-e i t-d- f-r-i d-t i-k-e g-e-k b-s-. ----------------------------------------------- Eg kom ikkje i tide fordi det ikkje gjekk buss. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Eg f--n ikk-- -e-----o--i-eg--k-j- had-e-kar-. E- f--- i---- v---- f---- e- i---- h---- k---- E- f-n- i-k-e v-g-n f-r-i e- i-k-e h-d-e k-r-. ---------------------------------------------- Eg fann ikkje vegen fordi eg ikkje hadde kart. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. Eg k-nn- -k-----o-s------ --r-i---sikken-var-s----g. E- k---- i---- f----- h-- f---- m------- v-- s- h--- E- k-n-e i-k-e f-r-t- h-n f-r-i m-s-k-e- v-r s- h-g- ---------------------------------------------------- Eg kunne ikkje forstå han fordi musikken var så høg. 0
Musel som ísť taxíkom. E--m---e ta e---d--s--. E- m---- t- e-- d------ E- m-t-e t- e-n d-o-j-. ----------------------- Eg måtte ta ein drosje. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Eg-m-t-e---ø-e -i--k-r-. E- m---- k---- e-- k---- E- m-t-e k-ø-e e-t k-r-. ------------------------ Eg måtte kjøpe eit kart. 0
Musel som vypnúť rádio. E- m--t--s-å a- -a-ioe-. E- m---- s-- a- r------- E- m-t-e s-å a- r-d-o-n- ------------------------ Eg måtte slå av radioen. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!