Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   sq E shkuara 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [tetёdhjetёedy]

E shkuara 2

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? A t- d---- t- t-------- n-- a--------? A tё duhej tё thёrrisje njё ambulancё? 0
Musel si zavolať lekára? A t- d---- t- t-------- m-----? A tё duhej tё thёrrisje mjekun? 0
Musel si zavolať políciu? A t- d---- t- t-------- p-------? A tё duhej tё thёrrisje policinё? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. A e k--- n----- e t--------? E k---- d--- p--- p--. A e keni numrin e telefonit? E kisha deri para pak. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. A e k--- a------? E k---- d--- p--- p--. A e keni adresёn? E kisha deri para pak. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. A e k--- p----- e q------? E k---- d--- p--- p--. A e keni planin e qytetit? E kisha deri para pak. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. A e---- n- k---? A- n-- m--- t- v---- n- k---. A erdhi nё kohё? Ai nuk mund tё vinte nё kohё. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. A e g---- r-----? A- n-- m--- t- g----- r-----. A e gjeti rrugёn? Ai nuk mund ta gjente rrugёn. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. A t- k----- a- t-? A- n-- m--- t- m- k-------. A tё kuptoi ai ty? Ai nuk mund tё mё kuptonte. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Ps- n-- m---- t- v--- n- k---? Pse nuk munde tё vije nё kohё? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Ps- n-- m---- t- g---- r-----? Pse nuk munde ta gjeje rrugёn? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Ps- n-- m---- t- k------ a--? Pse nuk munde ta kuptoje atё? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Nu- m---- t- v--- n- k---- s---- s------- a------. Nuk munda tё vija nё kohё, sepse s’kishte autobus. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Nu- m---- t- g---- r------ s---- s------ p--- q-----. Nuk munda ta gjeja rrugёn, sepse s’kisha plan qyteti. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. Nu- m---- t- k------- s---- m----- i---- e l----. Nuk munda ta kuptoja, sepse muzika ishte e lartё. 0
Musel som ísť taxíkom. M’- d--- t- m----- n-- t----. M’u desh tё merrja njё taksi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. M’- d--- t- b---- n-- p--- q-----. M’u desh tё blija njё plan qyteti. 0
Musel som vypnúť rádio. M’- d--- t- f---- r-----. M’u desh tё fikja radion. 0

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!