Slovníček fráz

sk Genitív   »   uk Родовий відмінок

99 [deväťdesiatdeväť]

Genitív

Genitív

99 [дев’яносто дев’ять]

99 [devʺyanosto devʺyatʹ]

Родовий відмінок

[Rodovyy̆ vidminok]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
mačka mojej priateľky кішк- мо-ї-под---и к---- м--- п------ к-ш-а м-є- п-д-у-и ------------------ кішка моєї подруги 0
kis-----oy-ï -o-ru-y k----- m----- p------ k-s-k- m-y-i- p-d-u-y --------------------- kishka moyeï podruhy
pes môjho priateľa с--ака---г- -руга с----- м--- д---- с-б-к- м-г- д-у-а ----------------- собака мого друга 0
sob-k- --h---ruha s----- m--- d---- s-b-k- m-h- d-u-a ----------------- sobaka moho druha
hračky mojich detí іг-аш-и--ої- д--ей і------ м--- д---- і-р-ш-и м-ї- д-т-й ------------------ іграшки моїх дітей 0
i-rashky m-ï-- di---̆ i------- m----- d----- i-r-s-k- m-i-k- d-t-y- ---------------------- ihrashky moïkh ditey̆
To je plášť môjho kolegu. це -------о--о-о к-леги. ц- – п----- м--- к------ ц- – п-л-т- м-г- к-л-г-. ------------------------ це – пальто мого колеги. 0
tse-–----ʹ-- m-ho-----hy. t-- – p----- m--- k------ t-e – p-l-t- m-h- k-l-h-. ------------------------- tse – palʹto moho kolehy.
To je auto mojej kolegyne. Це-– а-том-бі-ь -о-ї-коле--. Ц- – а--------- м--- к------ Ц- – а-т-м-б-л- м-є- к-л-г-. ---------------------------- Це – автомобіль моєї колеги. 0
Tse - -v-om-bi-- m-yei- -----y. T-- – a--------- m----- k------ T-e – a-t-m-b-l- m-y-i- k-l-h-. ------------------------------- Tse – avtomobilʹ moyeï kolehy.
To je práca mojich kolegov. Ц--– р---т---оїх ---ег. Ц- – р----- м--- к----- Ц- – р-б-т- м-ї- к-л-г- ----------------------- Це – робота моїх колег. 0
T-e-– ----ta--oi-k--k---h. T-- – r----- m----- k----- T-e – r-b-t- m-i-k- k-l-h- -------------------------- Tse – robota moïkh koleh.
Gombík z košele sa odtrhol. Ґ-д-----ідлетів -ід ----чки. Ґ----- в------- в-- с------- Ґ-д-и- в-д-е-і- в-д с-р-ч-и- ---------------------------- Ґудзик відлетів від сорочки. 0
G-dzyk-vi-l--iv v----or--h--. G----- v------- v-- s-------- G-d-y- v-d-e-i- v-d s-r-c-k-. ----------------------------- Gudzyk vidletiv vid sorochky.
Kľúč od garáže je preč. Н--ає к--ч- від ------. Н---- к---- в-- г------ Н-м-є к-ю-а в-д г-р-ж-. ----------------------- Немає ключа від гаража. 0
N-m-ye----uc-a --------z--. N----- k------ v-- h------- N-m-y- k-y-c-a v-d h-r-z-a- --------------------------- Nemaye klyucha vid harazha.
Šéfov počítač je pokazený. Ко-----ер---рівни-а-з-пс-ва--й. К-------- к-------- з---------- К-м-’-т-р к-р-в-и-а з-п-о-а-и-. ------------------------------- Комп’ютер керівника зіпсований. 0
K---'yut----e-ivnyka z--sov-----. K--------- k-------- z----------- K-m-'-u-e- k-r-v-y-a z-p-o-a-y-̆- --------------------------------- Komp'yuter kerivnyka zipsovanyy̆.
Kto sú rodičia toho dievčaťa? Хто---т--и -івч-н--? Х-- б----- д-------- Х-о б-т-к- д-в-и-к-? -------------------- Хто батьки дівчинки? 0
K-to---t--y divc-yn-- ? K--- b----- d-------- ? K-t- b-t-k- d-v-h-n-y ? ----------------------- Khto batʹky divchynky ?
Ako sa dostanem k domu jej rodičov? Я---ро--и-до---д------ї бат--і-? Я- п----- д- б------ ї- б------- Я- п-о-т- д- б-д-н-у ї- б-т-к-в- -------------------------------- Як пройти до будинку її батьків? 0
Y-- -r-y̆-- d-----ynk--ïï ---ʹkiv? Y-- p------ d- b------ i--- b------- Y-k p-o-̆-y d- b-d-n-u i-i- b-t-k-v- ------------------------------------ Yak proy̆ty do budynku ïï batʹkiv?
Dom je na konci ulice. Буд---к-в кі-ці в-лиц-. Б------ в к---- в------ Б-д-н-к в к-н-і в-л-ц-. ----------------------- Будинок в кінці вулиці. 0
Budy-o- ----------uly---. B------ v k----- v------- B-d-n-k v k-n-s- v-l-t-i- ------------------------- Budynok v kintsi vulytsi.
Ako sa volá hlavné mesto Švajčiarska? Як -а------ь-- ---л--------ц--і-? Я- н---------- с------ Ш--------- Я- н-з-в-є-ь-я с-о-и-я Ш-е-ц-р-ї- --------------------------------- Як називається столиця Швейцарії? 0
Y-k -azyv-----s-a s-o-yt-ya ---ey̆---riï? Y-- n------------ s-------- S------------- Y-k n-z-v-y-t-s-a s-o-y-s-a S-v-y-t-a-i-̈- ------------------------------------------ Yak nazyvayetʹsya stolytsya Shvey̆tsariï?
Aký je názov knihy? Як на-и--єт-с--к----? Я- н---------- к----- Я- н-з-в-є-ь-я к-и-а- --------------------- Як називається книга? 0
Y-k-nazyv--et-s-a -n-ha? Y-- n------------ k----- Y-k n-z-v-y-t-s-a k-y-a- ------------------------ Yak nazyvayetʹsya knyha?
Ako sa volajú deti susedov? Як---ати діт----ус--ів? Я- з---- д---- с------- Я- з-а-и д-т-й с-с-д-в- ----------------------- Як звати дітей сусідів? 0
Y-k-z--ty-di-e-- -us-div? Y-- z---- d----- s------- Y-k z-a-y d-t-y- s-s-d-v- ------------------------- Yak zvaty ditey̆ susidiv?
Kedy majú deti školské prázdniny? Кол- у--і----канік-ли? К--- у д---- к-------- К-л- у д-т-й к-н-к-л-? ---------------------- Коли у дітей канікули? 0
K----u--it-y- -aniku-y? K--- u d----- k-------- K-l- u d-t-y- k-n-k-l-? ----------------------- Koly u ditey̆ kanikuly?
Kedy sú návštevné hodiny u lekára? Ко-- прий-ає-л----? К--- п------ л----- К-л- п-и-м-є л-к-р- ------------------- Коли приймає лікар? 0
Kol- -ryy-m-y- -ik--? K--- p-------- l----- K-l- p-y-̆-a-e l-k-r- --------------------- Koly pryy̆maye likar?
Kedy sú otváracie hodiny múzea? К-л--музе-----ч-н-н--? К--- м---- в---------- К-л- м-з-й в-д-и-е-и-? ---------------------- Коли музей відчинений? 0
Koly m-z-y--vid-----ny-̆? K--- m----- v------------ K-l- m-z-y- v-d-h-n-n-y-? ------------------------- Koly muzey̆ vidchynenyy̆?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Lepšia koncentrácia = lepšie učenie

Keď sa učíme, musíme sa sústrediť. Celá naše pozornosť musí smerovať k jednej veci. Schopnosť sústrediť sa nie je vrodená. Najskôr sa musíme naučiť, ako sa sústrediť. To sa spravidla deje v škôlke alebo v škole. V šiestich rokoch sa deti dokážu sústrediť asi na 15 minút. Deti v 14 rokoch sa dokážu sústrediť a pracovať asi dvakrát tak dlhšie. Doba koncentrácie u dospelých trvá asi 45 minút. Po určitom čase sa koncentrácia stráca. Študenti potom strácajú o látku záujem. Môže sa u nich prejaviť únava alebo stres. Učenie je potom ťažšie. Pamäť nedokáže látku tak dobre udržať. Človek však môže svoju koncentráciu zlepšiť! Je veľmi dôležité, aby ste sa pred učením dobre vyspali. Unavený človek sa dokáže sústrediť iba krátko. Náš mozog robí viac chýb, keď sme unavení. Aj naše pocity ovplyvňujú našu koncentráciu. Človek, ktorý sa chce učiť efektívne, by mal byť v neutrálnom stave mysle. Príliš veľa pozitívnych či negatívnych emócií bráni úspechu pri učení. Človek samozrejme nedokáže vždy kontrolovať svoje pocity. Môžete sa ich ale pokúsiť pri štúdiu ignorovať. Kto chce byť koncentrovaný, musí byť tiež motivovaný. Pri učení musíme mať na pamäti stále nejaký cieľ. Iba vtedy je náš mozog pripravený sa sústrediť. Pre dobrú koncentráciu je tiež dôležité tiché prostredie. A: Mali by ste pri učení piť veľa vody, to Vás udrží hore ... Kto pamätá na všetky tieto pravidlá, dokáže sa sústrediť určite dlhšie!