Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   uk Присвійні займенники 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [шістдесят сім]

67 [shistdesyat sim]

Присвійні займенники 2

[Prysviy̆ni zay̆mennyky 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
okuliare О---яри О------ О-у-я-и ------- Окуляри 0
Ok-l--ry O------- O-u-y-r- -------- Okulyary
Zabudol si svoje okuliare. Він-за-ув -вої-о-уляри. В-- з---- с--- о------- В-н з-б-в с-о- о-у-я-и- ----------------------- Він забув свої окуляри. 0
Vi--za-u--svoï---ul-ary. V-- z---- s---- o-------- V-n z-b-v s-o-̈ o-u-y-r-. ------------------------- Vin zabuv svoï okulyary.
Kde len má svoje okuliare? Де ж--о------ляри? Д- ж й--- о------- Д- ж й-г- о-у-я-и- ------------------ Де ж його окуляри? 0
De z--y---o ---l-a-y? D- z- y---- o-------- D- z- y-o-o o-u-y-r-? --------------------- De zh y̆oho okulyary?
hodinky Г-дин--к Г------- Г-д-н-и- -------- Годинник 0
H--ynn-k H------- H-d-n-y- -------- Hodynnyk
Jeho hodinky sú pokazené. Йо------и-ник ---су-и-. Й--- г------- п-------- Й-г- г-д-н-и- п-п-у-и-. ----------------------- Його годинник попсутий. 0
Y̆-h---o------ p-ps-----. Y---- h------- p--------- Y-o-o h-d-n-y- p-p-u-y-̆- ------------------------- Y̆oho hodynnyk popsutyy̆.
Hodiny visia na stene. Г-д-н-ик ----т---- ст-н-. Г------- в----- н- с----- Г-д-н-и- в-с-т- н- с-і-і- ------------------------- Годинник висить на стіні. 0
Ho-------vysytʹ-n--s-i--. H------- v----- n- s----- H-d-n-y- v-s-t- n- s-i-i- ------------------------- Hodynnyk vysytʹ na stini.
pas П-с---т П------ П-с-о-т ------- Паспорт 0
P----rt P------ P-s-o-t ------- Pasport
Stratil svoj pas. Він-----б-- с--й --сп-р-. В-- з------ с--- п------- В-н з-г-б-в с-і- п-с-о-т- ------------------------- Він загубив свій паспорт. 0
V---z--u--v -v--̆ -asp-r-. V-- z------ s---- p------- V-n z-h-b-v s-i-̆ p-s-o-t- -------------------------- Vin zahubyv sviy̆ pasport.
Kde len má svoj pas? Д- ж -о-о п--по-т? Д- ж й--- п------- Д- ж й-г- п-с-о-т- ------------------ Де ж його паспорт? 0
De z--------p-----t? D- z- y---- p------- D- z- y-o-o p-s-o-t- -------------------- De zh y̆oho pasport?
oni – ich в-ни---їх в--- – ї- в-н- – ї- --------- вони – їх 0
v-n--– i-kh v--- – i--- v-n- – i-k- ----------- vony – ïkh
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Д-ти-не м-ж--ь -н-й-- сво-- -а---і-. Д--- н- м----- з----- с---- б------- Д-т- н- м-ж-т- з-а-т- с-о-х б-т-к-в- ------------------------------------ Діти не можуть знайти своїх батьків. 0
Di-y ----o-h--ʹ -n--̆---sv-i-kh-b---k--. D--- n- m------ z------ s------ b------- D-t- n- m-z-u-ʹ z-a-̆-y s-o-̈-h b-t-k-v- ---------------------------------------- Dity ne mozhutʹ znay̆ty svoïkh batʹkiv.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! А---ж --ь---ут-----б---к-! А-- ж о-- й---- ї- б------ А-е ж о-ь й-у-ь ї- б-т-к-! -------------------------- Але ж ось йдуть їх батьки! 0
A-e z- --ʹ y̆--tʹ----h -a--k-! A-- z- o-- y----- i--- b------ A-e z- o-ʹ y-d-t- i-k- b-t-k-! ------------------------------ Ale zh osʹ y̆dutʹ ïkh batʹky!
Vy – Váš, Vaša, Vaše В- --Ваш В- – В-- В- – В-ш -------- Ви – Ваш 0
Vy-- ---h V- – V--- V- – V-s- --------- Vy – Vash
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Я- ---- ----рож,---не --лл--? Я- в--- п------- п--- М------ Я- в-ш- п-д-р-ж- п-н- М-л-е-? ----------------------------- Як ваша подорож, пане Мюллер? 0
Ya- -a-ha -o-o-oz-- p-ne -yul--r? Y-- v---- p-------- p--- M------- Y-k v-s-a p-d-r-z-, p-n- M-u-l-r- --------------------------------- Yak vasha podorozh, pane Myuller?
Kde je Vaša žena, pán Müller? Де -аш--др-ж-н-- пане-М-----? Д- в--- д------- п--- М------ Д- в-ш- д-у-и-а- п-н- М-л-е-? ----------------------------- Де ваша дружина, пане Мюллер? 0
De v---a----z-yna--pa-- M-u-l-r? D- v---- d-------- p--- M------- D- v-s-a d-u-h-n-, p-n- M-u-l-r- -------------------------------- De vasha druzhyna, pane Myuller?
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ви---в-ша В- – в--- В- – в-ш- --------- Ви – ваша 0
Vy --va--a V- – v---- V- – v-s-a ---------- Vy – vasha
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Я--в----по--рож--а---Шмі--? Я- в--- п------ п--- Ш----- Я- в-ш- п-д-р-ж п-н- Ш-і-т- --------------------------- Як ваша подорож пані Шмідт? 0
Y-k-va--a -o-o---- pa-- --m---? Y-- v---- p------- p--- S------ Y-k v-s-a p-d-r-z- p-n- S-m-d-? ------------------------------- Yak vasha podorozh pani Shmidt?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Д--В-ш -о-----,-па-і Ш--д-? Д- В-- ч------- п--- Ш----- Д- В-ш ч-л-в-к- п-н- Ш-і-т- --------------------------- Де Ваш чоловік, пані Шмідт? 0
De----h chol-vik----ni-Sh-id-? D- V--- c-------- p--- S------ D- V-s- c-o-o-i-, p-n- S-m-d-? ------------------------------ De Vash cholovik, pani Shmidt?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!