Slovníček fráz

sk Genitív   »   sq Gjinore

99 [deväťdesiatdeväť]

Genitív

Genitív

99 [nёntёdhjetёenёntё]

Gjinore

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
mačka mojej priateľky ma-j- - --oq-s-sime macja e shoqes sime m-c-a e s-o-e- s-m- ------------------- macja e shoqes sime 0
pes môjho priateľa qe-i-i-shok-t-t-m qeni i shokut tim q-n- i s-o-u- t-m ----------------- qeni i shokut tim 0
hračky mojich detí l---a----fёmij--e -ё-mi lodrat e fёmijёve tё mi l-d-a- e f-m-j-v- t- m- ----------------------- lodrat e fёmijёve tё mi 0
To je plášť môjho kolegu. Kjo --h-ё-----toj- - --l-gu- t--. Kjo ёshtё palltoja e kolegut tim. K-o ё-h-ё p-l-t-j- e k-l-g-t t-m- --------------------------------- Kjo ёshtё palltoja e kolegut tim. 0
To je auto mojej kolegyne. K-- ё-------kin- --k-l--es s-me. Kjo ёshtё makina e koleges sime. K-o ё-h-ё m-k-n- e k-l-g-s s-m-. -------------------------------- Kjo ёshtё makina e koleges sime. 0
To je práca mojich kolegov. Kj-----t- pu-a --ko-----e--ё-m-. Kjo ёshtё puna e kolegёve tё mi. K-o ё-h-ё p-n- e k-l-g-v- t- m-. -------------------------------- Kjo ёshtё puna e kolegёve tё mi. 0
Gombík z košele sa odtrhol. K---- --kёmi-hё- -i-e --htё----u-u-. Kopsa e kёmishёs sime ёshtё kёputur. K-p-a e k-m-s-ё- s-m- ё-h-ё k-p-t-r- ------------------------------------ Kopsa e kёmishёs sime ёshtё kёputur. 0
Kľúč od garáže je preč. Ç-ls- -----a-hit----hu-b-r. Çelsi i garazhit ka humbur. Ç-l-i i g-r-z-i- k- h-m-u-. --------------------------- Çelsi i garazhit ka humbur. 0
Šéfov počítač je pokazený. Kom-jute-i---s--f----s----pri-h-r. Kompjuteri i shefit ёshtё prishur. K-m-j-t-r- i s-e-i- ё-h-ё p-i-h-r- ---------------------------------- Kompjuteri i shefit ёshtё prishur. 0
Kto sú rodičia toho dievčaťa? K--h ja-ё pr---ё-i- e va--ёs? Kush janё prindёrit e vajzёs? K-s- j-n- p-i-d-r-t e v-j-ё-? ----------------------------- Kush janё prindёrit e vajzёs? 0
Ako sa dostanem k domu jej rodičov? S---un- tё-v-j--- s---pia-e-pri--ёr-e -uaj? Si mund tё vij te shtёpia e prindёrve tuaj? S- m-n- t- v-j t- s-t-p-a e p-i-d-r-e t-a-? ------------------------------------------- Si mund tё vij te shtёpia e prindёrve tuaj? 0
Dom je na konci ulice. Shtёp-a------ ---f--- t- --ugё-. Shtёpia ёshtё nё fund tё rrugёs. S-t-p-a ё-h-ё n- f-n- t- r-u-ё-. -------------------------------- Shtёpia ёshtё nё fund tё rrugёs. 0
Ako sa volá hlavné mesto Švajčiarska? S- q-h-t kr-eqyt--i i Z--c-ё-? Si quhet kryeqyteti i Zvicrёs? S- q-h-t k-y-q-t-t- i Z-i-r-s- ------------------------------ Si quhet kryeqyteti i Zvicrёs? 0
Aký je názov knihy? S- -u--t tit---i-i -i--it? Si quhet titulli i librit? S- q-h-t t-t-l-i i l-b-i-? -------------------------- Si quhet titulli i librit? 0
Ako sa volajú deti susedov? Si ---en-fёmij------qin---e? Si quhen fёmijёt e fqinjёve? S- q-h-n f-m-j-t e f-i-j-v-? ---------------------------- Si quhen fёmijёt e fqinjёve? 0
Kedy majú deti školské prázdniny? K---j-nё -ushime----r-r- -ё-fёmi-ёve? Kur janё pushimet verore tё fёmijёve? K-r j-n- p-s-i-e- v-r-r- t- f-m-j-v-? ------------------------------------- Kur janё pushimet verore tё fёmijёve? 0
Kedy sú návštevné hodiny u lekára? K-r---nё-o-aret te--je--? Kur janё oraret te mjeku? K-r j-n- o-a-e- t- m-e-u- ------------------------- Kur janё oraret te mjeku? 0
Kedy sú otváracie hodiny múzea? Kur--anё -r---t e--uz--t? Kur janё oraret e muzeut? K-r j-n- o-a-e- e m-z-u-? ------------------------- Kur janё oraret e muzeut? 0

Lepšia koncentrácia = lepšie učenie

Keď sa učíme, musíme sa sústrediť. Celá naše pozornosť musí smerovať k jednej veci. Schopnosť sústrediť sa nie je vrodená. Najskôr sa musíme naučiť, ako sa sústrediť. To sa spravidla deje v škôlke alebo v škole. V šiestich rokoch sa deti dokážu sústrediť asi na 15 minút. Deti v 14 rokoch sa dokážu sústrediť a pracovať asi dvakrát tak dlhšie. Doba koncentrácie u dospelých trvá asi 45 minút. Po určitom čase sa koncentrácia stráca. Študenti potom strácajú o látku záujem. Môže sa u nich prejaviť únava alebo stres. Učenie je potom ťažšie. Pamäť nedokáže látku tak dobre udržať. Človek však môže svoju koncentráciu zlepšiť! Je veľmi dôležité, aby ste sa pred učením dobre vyspali. Unavený človek sa dokáže sústrediť iba krátko. Náš mozog robí viac chýb, keď sme unavení. Aj naše pocity ovplyvňujú našu koncentráciu. Človek, ktorý sa chce učiť efektívne, by mal byť v neutrálnom stave mysle. Príliš veľa pozitívnych či negatívnych emócií bráni úspechu pri učení. Človek samozrejme nedokáže vždy kontrolovať svoje pocity. Môžete sa ich ale pokúsiť pri štúdiu ignorovať. Kto chce byť koncentrovaný, musí byť tiež motivovaný. Pri učení musíme mať na pamäti stále nejaký cieľ. Iba vtedy je náš mozog pripravený sa sústrediť. Pre dobrú koncentráciu je tiež dôležité tiché prostredie. A: Mali by ste pri učení piť veľa vody, to Vás udrží hore ... Kto pamätá na všetky tieto pravidlá, dokáže sa sústrediť určite dlhšie!