Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   uk Дні тижня

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [дев’ять]

9 [devʺyatʹ]

Дні тижня

[Dni tyzhnya]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
pondelok Поне-іл-к П-------- П-н-д-л-к --------- Понеділок 0
P-ned---k P-------- P-n-d-l-k --------- Ponedilok
utorok Ві---рок В------- В-в-о-о- -------- Вівторок 0
V-vto-ok V------- V-v-o-o- -------- Vivtorok
streda Сер--а С----- С-р-д- ------ Середа 0
Sereda S----- S-r-d- ------ Sereda
štvrtok Ч--в-р Ч----- Ч-т-е- ------ Четвер 0
C-et-er C------ C-e-v-r ------- Chetver
piatok п’--н-ця п------- п-я-н-ц- -------- п’ятниця 0
p--atn--sya p---------- p-y-t-y-s-a ----------- pʺyatnytsya
sobota Субота С----- С-б-т- ------ Субота 0
Su-ota S----- S-b-t- ------ Subota
nedeľa Н-д--я Н----- Н-д-л- ------ Неділя 0
N-dilya N------ N-d-l-a ------- Nedilya
týždeň Т-жд-нь Т------ Т-ж-е-ь ------- Тиждень 0
T-zh---ʹ T------- T-z-d-n- -------- Tyzhdenʹ
od pondelka do nedele в-д --н---лка -о-н--і-і в-- п-------- д- н----- в-д п-н-д-л-а д- н-д-л- ----------------------- від понеділка до неділі 0
v-------d---- d----di-i v-- p-------- d- n----- v-d p-n-d-l-a d- n-d-l- ----------------------- vid ponedilka do nedili
Prvý deň je pondelok. П-рш-й-д--- –---н-д-л--. П----- д--- – п--------- П-р-и- д-н- – п-н-д-л-к- ------------------------ Перший день – понеділок. 0
Pe-sh-y̆ de-ʹ-–------il--. P------- d--- – p--------- P-r-h-y- d-n- – p-n-d-l-k- -------------------------- Pershyy̆ denʹ – ponedilok.
Druhý deň je utorok. Д-угий--е-ь –--і--о---. Д----- д--- – в-------- Д-у-и- д-н- – в-в-о-о-. ----------------------- Другий день – вівторок. 0
D-u-yy̆-denʹ-–--i-t-rok. D------ d--- – v-------- D-u-y-̆ d-n- – v-v-o-o-. ------------------------ Druhyy̆ denʹ – vivtorok.
Tretí deň je streda. Тр-т-- де---– -ере-а. Т----- д--- – с------ Т-е-і- д-н- – с-р-д-. --------------------- Третій день – середа. 0
Tretiy̆ d--------r-da. T------ d--- – s------ T-e-i-̆ d-n- – s-r-d-. ---------------------- Tretiy̆ denʹ – sereda.
Štvrtý deň je štvrtok. Ч--в---и---е-- - ------. Ч-------- д--- – ч------ Ч-т-е-т-й д-н- – ч-т-е-. ------------------------ Четвертий день – четвер. 0
Chet-ert-y̆ d--ʹ – -h--ve-. C---------- d--- – c------- C-e-v-r-y-̆ d-n- – c-e-v-r- --------------------------- Chetvertyy̆ denʹ – chetver.
Piaty deň je piatok. П’-т-й-де---–--’-т-иц-. П----- д--- – п-------- П-я-и- д-н- – п-я-н-ц-. ----------------------- П’ятий день – п’ятниця. 0
Pʺya-y-----nʹ---pʺya--yt---. P------- d--- – p----------- P-y-t-y- d-n- – p-y-t-y-s-a- ---------------------------- Pʺyatyy̆ denʹ – pʺyatnytsya.
Šiesty deň je sobota. Ш-ст-й ---- - с---т-. Ш----- д--- – с------ Ш-с-и- д-н- – с-б-т-. --------------------- Шостий день – субота. 0
Shos------enʹ - s---ta. S------- d--- – s------ S-o-t-y- d-n- – s-b-t-. ----------------------- Shostyy̆ denʹ – subota.
Siedmy deň je nedeľa. С-ом-й д--ь-----діля. С----- д--- – н------ С-о-и- д-н- – н-д-л-. --------------------- Сьомий день – неділя. 0
Sʹomyy--denʹ-– -ed---a. S------ d--- – n------- S-o-y-̆ d-n- – n-d-l-a- ----------------------- Sʹomyy̆ denʹ – nedilya.
Týždeň má sedem dní. Т-ж-ень ма---і- днів. Т------ м-- с-- д---- Т-ж-е-ь м-є с-м д-і-. --------------------- Тиждень має сім днів. 0
T-z-de------- s-- ----. T------- m--- s-- d---- T-z-d-n- m-y- s-m d-i-. ----------------------- Tyzhdenʹ maye sim dniv.
Pracujeme len päť dní. М----а-ю-м- -----п’-ть ---в. М- п------- л--- п---- д---- М- п-а-ю-м- л-ш- п-я-ь д-і-. ---------------------------- Ми працюємо лише п’ять днів. 0
M- pra-syuyemo l--h- p----ʹ-----. M- p---------- l---- p----- d---- M- p-a-s-u-e-o l-s-e p-y-t- d-i-. --------------------------------- My pratsyuyemo lyshe p'yatʹ dniv.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!