Slovníček fráz

sk Genitív   »   sl Rodilnik (Genitiv)

99 [deväťdesiatdeväť]

Genitív

Genitív

99 [devetindevetdeset]

Rodilnik (Genitiv)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
mačka mojej priateľky m-čk- --j- p-ija-e----e m---- m--- p----------- m-č-a m-j- p-i-a-e-j-c- ----------------------- mačka moje prijateljice 0
pes môjho priateľa pe-------a-p-i-a--l-a p-- m----- p--------- p-s m-j-g- p-i-a-e-j- --------------------- pes mojega prijatelja 0
hračky mojich detí igra-- -oji--otr-k i----- m---- o---- i-r-č- m-j-h o-r-k ------------------ igrače mojih otrok 0
To je plášť môjho kolegu. T--j---la-č---jeg--k--ega. T- j- p---- m----- k------ T- j- p-a-č m-j-g- k-l-g-. -------------------------- To je plašč mojega kolega. 0
To je auto mojej kolegyne. T---e----o-mo-e------ic-. T- j- a--- m--- k-------- T- j- a-t- m-j- k-l-g-c-. ------------------------- To je avto moje kolegice. 0
To je práca mojich kolegov. To-je--e-----j-g- ko-e-a. T- j- d--- m----- k------ T- j- d-l- m-j-g- k-l-g-. ------------------------- To je delo mojega kolega. 0
Gombík z košele sa odtrhol. Gum------ajc- ---od-ade-. G--- s s----- j- o------- G-m- s s-a-c- j- o-p-d-l- ------------------------- Gumb s srajce je odpadel. 0
Kľúč od garáže je preč. Klju-- g---že ---v-č. K----- g----- n- v--- K-j-č- g-r-ž- n- v-č- --------------------- Ključa garaže ni več. 0
Šéfov počítač je pokazený. Š---v -ačun--n-k j- ---------. Š---- r--------- j- p--------- Š-f-v r-č-n-l-i- j- p-k-a-j-n- ------------------------------ Šefov računalnik je pokvarjen. 0
Kto sú rodičia toho dievčaťa? K---s- st-r---t-h--ekl--? K-- s- s----- t-- d------ K-e s- s-a-š- t-h d-k-e-? ------------------------- Kje so starši teh deklet? 0
Ako sa dostanem k domu jej rodičov? Ka-o-----e- -o h--e nj----ih---a-še-? K--- p----- d- h--- n------- s------- K-k- p-i-e- d- h-š- n-i-o-i- s-a-š-v- ------------------------------------- Kako pridem do hiše njihovih staršev? 0
Dom je na konci ulice. Hiša-s-oji--- ---------ce. H--- s---- n- k---- u----- H-š- s-o-i n- k-n-u u-i-e- -------------------------- Hiša stoji na koncu ulice. 0
Ako sa volá hlavné mesto Švajčiarska? K-ko -e i--n----gla--- --st- -----? K--- s- i------ g----- m---- Š----- K-k- s- i-e-u-e g-a-n- m-s-o Š-i-e- ----------------------------------- Kako se imenuje glavno mesto Švice? 0
Aký je názov knihy? Kak--n-j- na-l-v te-knji-e? K----- j- n----- t- k------ K-k-e- j- n-s-o- t- k-j-g-? --------------------------- Kakšen je naslov te knjige? 0
Ako sa volajú deti susedov? Ka---s- -men--ejo----edovi -t-oci? K--- s- i-------- s------- o------ K-k- s- i-e-u-e-o s-s-d-v- o-r-c-? ---------------------------------- Kako se imenujejo sosedovi otroci? 0
Kedy majú deti školské prázdniny? Kd-j -majo o-roci --ls-- p---tni--? K--- i---- o----- š----- p--------- K-a- i-a-o o-r-c- š-l-k- p-č-t-i-e- ----------------------------------- Kdaj imajo otroci šolske počitnice? 0
Kedy sú návštevné hodiny u lekára? K----dela zdr---i-? K--- d--- z-------- K-a- d-l- z-r-v-i-? ------------------- Kdaj dela zdravnik? 0
Kedy sú otváracie hodiny múzea? O----t---h u-ah--e ------mu--j? O- k------ u--- j- o---- m----- O- k-t-r-h u-a- j- o-p-t m-z-j- ------------------------------- Ob katerih urah je odprt muzej? 0

Lepšia koncentrácia = lepšie učenie

Keď sa učíme, musíme sa sústrediť. Celá naše pozornosť musí smerovať k jednej veci. Schopnosť sústrediť sa nie je vrodená. Najskôr sa musíme naučiť, ako sa sústrediť. To sa spravidla deje v škôlke alebo v škole. V šiestich rokoch sa deti dokážu sústrediť asi na 15 minút. Deti v 14 rokoch sa dokážu sústrediť a pracovať asi dvakrát tak dlhšie. Doba koncentrácie u dospelých trvá asi 45 minút. Po určitom čase sa koncentrácia stráca. Študenti potom strácajú o látku záujem. Môže sa u nich prejaviť únava alebo stres. Učenie je potom ťažšie. Pamäť nedokáže látku tak dobre udržať. Človek však môže svoju koncentráciu zlepšiť! Je veľmi dôležité, aby ste sa pred učením dobre vyspali. Unavený človek sa dokáže sústrediť iba krátko. Náš mozog robí viac chýb, keď sme unavení. Aj naše pocity ovplyvňujú našu koncentráciu. Človek, ktorý sa chce učiť efektívne, by mal byť v neutrálnom stave mysle. Príliš veľa pozitívnych či negatívnych emócií bráni úspechu pri učení. Človek samozrejme nedokáže vždy kontrolovať svoje pocity. Môžete sa ich ale pokúsiť pri štúdiu ignorovať. Kto chce byť koncentrovaný, musí byť tiež motivovaný. Pri učení musíme mať na pamäti stále nejaký cieľ. Iba vtedy je náš mozog pripravený sa sústrediť. Pre dobrú koncentráciu je tiež dôležité tiché prostredie. A: Mali by ste pri učení piť veľa vody, to Vás udrží hore ... Kto pamätá na všetky tieto pravidlá, dokáže sa sústrediť určite dlhšie!