Slovníček fráz

sk Včera – dnes – zajtra   »   uk Вчора – сьогодні – завтра

10 [desať]

Včera – dnes – zajtra

Včera – dnes – zajtra

10 [десять]

10 [desyatʹ]

Вчора – сьогодні – завтра

[Vchora – sʹohodni – zavtra]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Včera bola sobota. В-ора-б-ла с-б--а. В---- б--- с------ В-о-а б-л- с-б-т-. ------------------ Вчора була субота. 0
V-hora--ul---ubo-a. V----- b--- s------ V-h-r- b-l- s-b-t-. ------------------- Vchora bula subota.
Včera som bol v kine. Вч-ра-я-б-в-/ була-у ---о. В---- я б-- / б--- у к---- В-о-а я б-в / б-л- у к-н-. -------------------------- Вчора я був / була у кіно. 0
V-ho-a-y- --v-/ b-la - --n-. V----- y- b-- / b--- u k---- V-h-r- y- b-v / b-l- u k-n-. ---------------------------- Vchora ya buv / bula u kino.
Film bol zaujímavý. Фі-ь- був-цікави-. Ф---- б-- ц------- Ф-л-м б-в ц-к-в-й- ------------------ Фільм був цікавий. 0
F-l-m buv tsi---y--. F---- b-- t--------- F-l-m b-v t-i-a-y-̆- -------------------- Filʹm buv tsikavyy̆.
Dnes je nedeľa. Сь-г--н--н-діля. С------- н------ С-о-о-н- н-д-л-. ---------------- Сьогодні неділя. 0
Sʹ----n--nedi-ya. S------- n------- S-o-o-n- n-d-l-a- ----------------- Sʹohodni nedilya.
Dnes nepracujem. С---о-ні-- -- п---юю. С------- я н- п------ С-о-о-н- я н- п-а-ю-. --------------------- Сьогодні я не працюю. 0
Sʹ-hod-- y--n- pr-t--u-u. S------- y- n- p--------- S-o-o-n- y- n- p-a-s-u-u- ------------------------- Sʹohodni ya ne pratsyuyu.
Zostanem doma. Я --л-ш-юс- -дома. Я з-------- в----- Я з-л-ш-ю-я в-о-а- ------------------ Я залишаюся вдома. 0
YA-z-l---a-usy- v--ma. Y- z----------- v----- Y- z-l-s-a-u-y- v-o-a- ---------------------- YA zalyshayusya vdoma.
Zajtra je pondelok. Завтр- --н---лок. З----- п--------- З-в-р- п-н-д-л-к- ----------------- Завтра понеділок. 0
Zavtra -o---i---. Z----- p--------- Z-v-r- p-n-d-l-k- ----------------- Zavtra ponedilok.
Zajtra zasa pracujem. За-тра я -н-в- --а-юю. З----- я з---- п------ З-в-р- я з-о-у п-а-ю-. ---------------------- Завтра я знову працюю. 0
Z--t-- -a----v--pr---yu-u. Z----- y- z---- p--------- Z-v-r- y- z-o-u p-a-s-u-u- -------------------------- Zavtra ya znovu pratsyuyu.
Dnes pracujem v kancelárii. Я-п-ацю--в о-іс-. Я п----- в о----- Я п-а-ю- в о-і-і- ----------------- Я працюю в офісі. 0
Y---r--s---u---o-is-. Y- p-------- v o----- Y- p-a-s-u-u v o-i-i- --------------------- YA pratsyuyu v ofisi.
Kto je to? Хт--це? Х-- ц-- Х-о ц-? ------- Хто це? 0
K-t- --e? K--- t--- K-t- t-e- --------- Khto tse?
To je Peter. Це -етр-. Ц- П----- Ц- П-т-о- --------- Це Петро. 0
T---P-tro. T-- P----- T-e P-t-o- ---------- Tse Petro.
Peter je študent. Пе-р- –-студ-н-. П---- – с------- П-т-о – с-у-е-т- ---------------- Петро – студент. 0
Pet-- –----d-n-. P---- – s------- P-t-o – s-u-e-t- ---------------- Petro – student.
Kto je to? Хто ц-? Х-- ц-- Х-о ц-? ------- Хто це? 0
Kht- ts-? K--- t--- K-t- t-e- --------- Khto tse?
To je Marta. Ц- -ар--. Ц- М----- Ц- М-р-а- --------- Це Марта. 0
Ts---ar--. T-- M----- T-e M-r-a- ---------- Tse Marta.
Marta je sekretárka. Ма-т-----екре--р-а. М---- – с---------- М-р-а – с-к-е-а-к-. ------------------- Марта – секретарка. 0
Ma-ta-- -------r--. M---- – s---------- M-r-a – s-k-e-a-k-. ------------------- Marta – sekretarka.
Peter a Marta sú priatelia. Пе--о-- -ар-- --д-узі. П---- і М---- – д----- П-т-о і М-р-а – д-у-і- ---------------------- Петро і Марта – друзі. 0
Pe---------t--- d-uzi. P---- i M---- – d----- P-t-o i M-r-a – d-u-i- ---------------------- Petro i Marta – druzi.
Peter je Martin priateľ. П---о-є д-уго---а-ти. П---- є д----- М----- П-т-о є д-у-о- М-р-и- --------------------- Петро є другом Марти. 0
Pe--o ----r---- Ma-ty. P---- y- d----- M----- P-t-o y- d-u-o- M-r-y- ---------------------- Petro ye druhom Marty.
Marta je Petrova priateľka. М---а-є -о--у-о- П-т--. М---- є п------- П----- М-р-а є п-д-у-о- П-т-а- ----------------------- Марта є подругою Петра. 0
Ma--- y- p-d-uh-y-----ra. M---- y- p-------- P----- M-r-a y- p-d-u-o-u P-t-a- ------------------------- Marta ye podruhoyu Petra.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v spánku

Znalosť cudzích jazykov dnes patrí k všeobecnému vzdelaniu. Keby len nebolo to učenie tak namáhavé! Pre všetkých, ktorí s tým majú problémy, máme dobrú správu. Najefektívnejšie je učenie v spánku. Je to záver niekoľkých vedeckých štúdií. Môžeme ho využiť práve pri štúdiu jazykov. V spánku spracovávame zážitky z celého dňa. Náš mozog analyzuje nové dojmy. Všetko, čo sme zažili, znovu premyslí. V našom mozgu sa ukladá nový obsah. Obzvlášť dobre sa uloží to, čo sa udialo tesne pred zaspaním. Preto je dobré, ak si dôležité veci večer pred zaspaním ešte raz zopakujete. Rôzne obsahy učenia zodpovedajú rôznym fázam spánku. REM fáza spánku podporuje psychomotorické učenie. Patrí sem napríklad hudba alebo šport. Naproti tomu k osvojeniu samotných vedomostí dochádza v hlbokom spánku. V ňom sa opakuje všetko, čo sme sa už naučili. Takže tiež slovíčka a gramatika! Keď sa učíme jazyky, musí náš mozog veľa pracovať. Musí si uložiť nové slová a nové pravidlá. V spánku sa všetko odohráva znova. Vedci to nazývajú fázou prehrávania. Dôležité pri tom je, aby sme spali dobre. Telo i duša si musí dobre oddýchnuť. Len tak môže mozog dokonale pracovať. Môžeme teda povedať: dobrý spánok znamená dobrú pamäť. Zatiaľ čo my odpočívame, je náš mozog stále aktívny ... Takže: Gute Nacht, good night, buona notte , dobrú noc!