Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   uk Ставити запитання 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шістдесят два]

62 [shistdesyat dva]

Ставити запитання 1

[Stavyty zapytannya 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
učiť sa В-ит-ся В------ В-и-и-я ------- Вчитися 0
Vc-y-ys-a V-------- V-h-t-s-a --------- Vchytysya
Učia sa žiaci veľa? Уч-- б-г--о--ча----? У--- б----- в------- У-н- б-г-т- в-а-ь-я- -------------------- Учні багато вчаться? 0
U--n---a--to vch-tʹ-ya? U---- b----- v--------- U-h-i b-h-t- v-h-t-s-a- ----------------------- Uchni bahato vchatʹsya?
Nie, učia sa málo. Н-, вон- -чат--я м---. Н-- в--- в------ м---- Н-, в-н- в-а-ь-я м-л-. ---------------------- Ні, вони вчаться мало. 0
Ni,--o-y--ch---s-- m---. N-- v--- v-------- m---- N-, v-n- v-h-t-s-a m-l-. ------------------------ Ni, vony vchatʹsya malo.
pýtať sa З-питув--и З--------- З-п-т-в-т- ---------- Запитувати 0
Z-p-tuvaty Z--------- Z-p-t-v-t- ---------- Zapytuvaty
Pýtate sa často učiteľa? В- --с-о за---ує-- в-ител-? В- ч---- з-------- в------- В- ч-с-о з-п-т-є-е в-и-е-я- --------------------------- Ви часто запитуєте вчителя? 0
V- --a--- --p----et---chy--ly-? V- c----- z--------- v--------- V- c-a-t- z-p-t-y-t- v-h-t-l-a- ------------------------------- Vy chasto zapytuyete vchytelya?
Nie, nepýtam sa často. Ні, я н--ча-то----о-з-пи---. Н-- я н- ч---- й--- з------- Н-, я н- ч-с-о й-г- з-п-т-ю- ---------------------------- Ні, я не часто його запитую. 0
N-,-ya--e -h-----y̆oho--a-ytu--. N-- y- n- c----- y---- z-------- N-, y- n- c-a-t- y-o-o z-p-t-y-. -------------------------------- Ni, ya ne chasto y̆oho zapytuyu.
odpovedať Ві--овід--и В---------- В-д-о-і-а-и ----------- Відповідати 0
Vi---v---ty V---------- V-d-o-i-a-y ----------- Vidpovidaty
Odpovedajte, prosím. Відп---дай-е--бу-------а. В------------ б---------- В-д-о-і-а-т-, б-д---а-к-. ------------------------- Відповідайте, будь-ласка. 0
Vi-po---a-̆--,--u-ʹ-la-ka. V------------- b---------- V-d-o-i-a-̆-e- b-d---a-k-. -------------------------- Vidpoviday̆te, budʹ-laska.
Odpovedám. Я-ві--овід-ю. Я в---------- Я в-д-о-і-а-. ------------- Я відповідаю. 0
Y- v-d-oviday-. Y- v----------- Y- v-d-o-i-a-u- --------------- YA vidpovidayu.
pracovať П-ацю-а-и П-------- П-а-ю-а-и --------- Працювати 0
Pra-syu--ty P---------- P-a-s-u-a-y ----------- Pratsyuvaty
Práve pracuje? В-н з------р-ц--? В-- з---- п------ В-н з-р-з п-а-ю-? ----------------- Він зараз працює? 0
Vi----ra--p-a-s--y-? V-- z---- p--------- V-n z-r-z p-a-s-u-e- -------------------- Vin zaraz pratsyuye?
Áno, práve pracuje. Та-,-в-- -ара--прац-є. Т--- в-- з---- п------ Т-к- в-н з-р-з п-а-ю-. ---------------------- Так, він зараз працює. 0
T--, --- -ar-- prat---y-. T--- v-- z---- p--------- T-k- v-n z-r-z p-a-s-u-e- ------------------------- Tak, vin zaraz pratsyuye.
prísť П-иход--и П-------- П-и-о-и-и --------- Приходити 0
Pr-k-od-ty P--------- P-y-h-d-t- ---------- Prykhodyty
Prídete? В- --е-е? В- й----- В- й-е-е- --------- Ви йдете? 0
V---̆-ete? V- y------ V- y-d-t-? ---------- Vy y̆dete?
Áno, hneď prídeme. Та-,--и -ар-- -ри---м-. Т--- м- з---- п-------- Т-к- м- з-р-з п-и-д-м-. ----------------------- Так, ми зараз прийдемо. 0
T-k,-my-z--az p-y-̆dem-. T--- m- z---- p--------- T-k- m- z-r-z p-y-̆-e-o- ------------------------ Tak, my zaraz pryy̆demo.
bývať Жити Ж--- Ж-т- ---- Жити 0
Zhy-y Z---- Z-y-y ----- Zhyty
Bývate v Berlíne? В- жи-е-- в --рлін-? В- ж----- в Б------- В- ж-в-т- в Б-р-і-і- -------------------- Ви живете в Берліні? 0
Vy-z-yvete - Berl--i? V- z------ v B------- V- z-y-e-e v B-r-i-i- --------------------- Vy zhyvete v Berlini?
Áno, bývam v Berlíne. Та-, я-ж--у-- Б-----і. Т--- я ж--- в Б------- Т-к- я ж-в- в Б-р-і-і- ---------------------- Так, я живу в Берліні. 0
T-k--ya --yvu - -e---ni. T--- y- z---- v B------- T-k- y- z-y-u v B-r-i-i- ------------------------ Tak, ya zhyvu v Berlini.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!