Slovníček fráz

sk V hoteli – príchod   »   uk В готелі – прибуття

27 [dvadsaťsedem]

V hoteli – príchod

V hoteli – príchod

27 [Двадцять сім]

27 [Dvadtsyatʹ sim]

В готелі – прибуття

[V hoteli – prybuttya]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Máte voľnú izbu? У---с - ві---а к--н-т-? У в-- є в----- к------- У в-с є в-л-н- к-м-а-а- ----------------------- У вас є вільна кімната? 0
U---s----v--ʹn---imna-a? U v-- y- v----- k------- U v-s y- v-l-n- k-m-a-a- ------------------------ U vas ye vilʹna kimnata?
Rezervoval som si jednu izbu. Я-з-р--е--ува--/--ар--ер---ал- -і-н-т-. Я з----------- / з------------ к------- Я з-р-з-р-у-а- / з-р-з-р-у-а-а к-м-а-у- --------------------------------------- Я зарезервував / зарезервувала кімнату. 0
YA z--ez----vav / -a--z---u-al---imna--. Y- z----------- / z------------ k------- Y- z-r-z-r-u-a- / z-r-z-r-u-a-a k-m-a-u- ---------------------------------------- YA zarezervuvav / zarezervuvala kimnatu.
Moje meno je Müller. М----м’--– М--л-р. М-- і--- – М------ М-є і-’- – М-л-е-. ------------------ Моє ім’я – Мюллер. 0
Moy---m--a-----u-l--. M--- i---- – M------- M-y- i-ʺ-a – M-u-l-r- --------------------- Moye imʺya – Myuller.
Potrebujem jednoposteľovú izbu. М-н--п--рі--а-ок-----к--нат-. М--- п------- о----- к------- М-н- п-т-і-н- о-р-м- к-м-а-а- ----------------------------- Мені потрібна окрема кімната. 0
Me-i-p----b-- o-r----k--na--. M--- p------- o----- k------- M-n- p-t-i-n- o-r-m- k-m-a-a- ----------------------------- Meni potribna okrema kimnata.
Potrebujem dvojposteľovú izbu. Ме-і-п---іб----ім-а-а -л----о-. М--- п------- к------ д-- д---- М-н- п-т-і-н- к-м-а-а д-я д-о-. ------------------------------- Мені потрібна кімната для двох. 0
M-n- ----ib----imna-a--ly- -v---. M--- p------- k------ d--- d----- M-n- p-t-i-n- k-m-a-a d-y- d-o-h- --------------------------------- Meni potribna kimnata dlya dvokh.
Koľko stojí izba na noc? С----к--ко--у- к---ат- н--ніч? С------ к----- к------ н- н--- С-і-ь-и к-ш-у- к-м-а-а н- н-ч- ------------------------------ Скільки коштує кімната на ніч? 0
Sk----y--os-t-ye---m-ata--a---ch? S------ k------- k------ n- n---- S-i-ʹ-y k-s-t-y- k-m-a-a n- n-c-? --------------------------------- Skilʹky koshtuye kimnata na nich?
Chcel by som izbu s kúpeľňou. Я--о-у к-м---у з -а--ою. Я х--- к------ з в------ Я х-ч- к-м-а-у з в-н-о-. ------------------------ Я хочу кімнату з ванною. 0
Y-------u kimnat--z v-n--y-. Y- k----- k------ z v------- Y- k-o-h- k-m-a-u z v-n-o-u- ---------------------------- YA khochu kimnatu z vannoyu.
Chcel by som izbu so sprchou. Я хочу кі-на------у---. Я х--- к------ з д----- Я х-ч- к-м-а-у з д-ш-м- ----------------------- Я хочу кімнату з душем. 0
Y- k---hu--im---- z--ush--. Y- k----- k------ z d------ Y- k-o-h- k-m-a-u z d-s-e-. --------------------------- YA khochu kimnatu z dushem.
Môžem vidieť tú izbu? Ч- --жу - подив-т--я -а кі-нату? Ч- м--- я п--------- н- к------- Ч- м-ж- я п-д-в-т-с- н- к-м-а-у- -------------------------------- Чи можу я подивитися на кімнату? 0
Ch- -ozhu--a--o---yt-s-a -a --m-a-u? C-- m---- y- p---------- n- k------- C-y m-z-u y- p-d-v-t-s-a n- k-m-a-u- ------------------------------------ Chy mozhu ya podyvytysya na kimnatu?
Máte tu garáž? Ч- є---- -ар--? Ч- є т-- г----- Ч- є т-т г-р-ж- --------------- Чи є тут гараж? 0
Chy--- tu---ara-h? C-- y- t-- h------ C-y y- t-t h-r-z-? ------------------ Chy ye tut harazh?
Máte tu trezor? Ч-----у- с-йф? Ч- є т-- с---- Ч- є т-т с-й-? -------------- Чи є тут сейф? 0
C-y -- ----sey-f? C-- y- t-- s----- C-y y- t-t s-y-f- ----------------- Chy ye tut sey̆f?
Máte tu fax? Ч--- --- ----? Ч- є т-- ф---- Ч- є т-т ф-к-? -------------- Чи є тут факс? 0
Chy----tu--fa--? C-- y- t-- f---- C-y y- t-t f-k-? ---------------- Chy ye tut faks?
Dobre, beriem tú izbu. Д-б--,---бер- кім--т-. Д----- я б--- к------- Д-б-е- я б-р- к-м-а-у- ---------------------- Добре, я беру кімнату. 0
D----, y- be-- --mnatu. D----- y- b--- k------- D-b-e- y- b-r- k-m-a-u- ----------------------- Dobre, ya beru kimnatu.
Tu sú kľúče. Ось кл---. О-- к----- О-ь к-ю-і- ---------- Ось ключі. 0
O-ʹ -l-uch-. O-- k------- O-ʹ k-y-c-i- ------------ Osʹ klyuchi.
Tu je moja batožina. Ось -і- -а--ж. О-- м-- б----- О-ь м-й б-г-ж- -------------- Ось мій багаж. 0
Os--miy- --haz-. O-- m--- b------ O-ʹ m-y- b-h-z-. ---------------- Osʹ miy̆ bahazh.
Kedy sú raňajky? О--о------о-и-і---да--ься-сн-д--о-? О к----- г----- п-------- с-------- О к-т-і- г-д-н- п-д-є-ь-я с-і-а-о-? ----------------------------------- О котрій годині подається сніданок? 0
O--ot-------d-----od-yet-sya---id-no-? O k------ h----- p---------- s-------- O k-t-i-̆ h-d-n- p-d-y-t-s-a s-i-a-o-? -------------------------------------- O kotriy̆ hodyni podayetʹsya snidanok?
Kedy je obed? О к----й-----ні-по----ьс--о-ід? О к----- г----- п-------- о---- О к-т-і- г-д-н- п-д-є-ь-я о-і-? ------------------------------- О котрій годині подається обід? 0
O --triy̆-hody-i--o---e-ʹ--a-o---? O k------ h----- p---------- o---- O k-t-i-̆ h-d-n- p-d-y-t-s-a o-i-? ---------------------------------- O kotriy̆ hodyni podayetʹsya obid?
Kedy je večera? О--о---- годи-- --д--т--я --че--? О к----- г----- п-------- в------ О к-т-і- г-д-н- п-д-є-ь-я в-ч-р-? --------------------------------- О котрій годині подається вечеря? 0
O --t-----h--y-i--od-y--ʹ-y--v-c-er--? O k------ h----- p---------- v-------- O k-t-i-̆ h-d-n- p-d-y-t-s-a v-c-e-y-? -------------------------------------- O kotriy̆ hodyni podayetʹsya vecherya?

Prestávky sú pre úspech pri učení dôležité

Kto chce byť pri učení úspešný, mal by častejšie robiť prestávku! K tomuto záveru dospeli nové vedecké štúdie. Vedci v nich skúmali jednotlivé fázy učenia. Simulovali rôzne situácie učenia. Najlepšie prijímame informácie v malých dávkach. Znamená to, že by sme sa toho nemali učiť moc naraz. Medzi jednotlivými jednotkami učenia by sme si mali vždy urobiť prestávku. Náš úspech pri učení závisí totiž aj na biochemických procesoch. Tieto procesy prebiehajú v mozgu. Určujú náš optimálny rytmus učenia. Keď prijímame niečo nové, vylučuje náš mozog určité látky. Tieto látky ovplyvňujú aktivitu našich mozgových buniek. Veľmi dôležitú úlohu pritom hrajú predovšetkým dva rôzne enzýmy. K ich uvoľňovaniu dochádza pri učení nových vecí. Nie sú však vylučované naraz. Ich pôsobenie sa rozvíja v časovom odstupe. Najlepšie sa učíme, keď sú prítomné oba enzýmy naraz. A úspech je výrazne väčší, keď robíme častejšie prestávky. Je teda dobré meniť dĺžku jednotlivých fáz učenia. Ani dĺžka prestávky by nemala byť rovnaká. Ideálne je urobiť si najprv dve prestávky každých desať minút. Potom nasleduje jedna päťminútová prestávka. A potom ešte jedna prestávka v dĺžke 30 minút. O prestávkach si náš mozog nové poznatky dobre uloží. Počas prestávok by ste mali miesto, kde sa učíte, opustiť. Okrem toho je dobré, ak sa cez prestávku hýbete. Urobte si teda počas prestávky krátku vychádzku! A nemusíte mať zlé svedomie - veď sa zároveň učíte!