Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   uk Коротка розмова 1

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

20 [двадцять]

20 [dvadtsyatʹ]

Коротка розмова 1

[Korotka rozmova 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! В--штову---сь-з--чн-ш-! Влаштовуйтесь зручніше! В-а-т-в-й-е-ь з-у-н-ш-! ----------------------- Влаштовуйтесь зручніше! 0
Vla-h-o----te-ʹ-z--chn-s-e! Vlashtovuy-tesʹ zruchnishe! V-a-h-o-u-̆-e-ʹ z-u-h-i-h-! --------------------------- Vlashtovuy̆tesʹ zruchnishe!
Cíťte sa ako doma! П-ч-вай-е-- -к у-о--! Почувайтеся як удома! П-ч-в-й-е-я я- у-о-а- --------------------- Почувайтеся як удома! 0
P----va------a y-----o-a! Pochuvay-tesya yak udoma! P-c-u-a-̆-e-y- y-k u-o-a- ------------------------- Pochuvay̆tesya yak udoma!
Čo si dáte na pitie? Що -- -и----іл- в--ити? Що би Ви хотіли випити? Щ- б- В- х-т-л- в-п-т-? ----------------------- Що би Ви хотіли випити? 0
Sh-h- by----k---ily-v-py--? Shcho by Vy khotily vypyty? S-c-o b- V- k-o-i-y v-p-t-? --------------------------- Shcho by Vy khotily vypyty?
Máte rád / rada hudbu? В-------е--уз---? Ви любите музику? В- л-б-т- м-з-к-? ----------------- Ви любите музику? 0
Vy --u-y-e-m-z-ku? Vy lyubyte muzyku? V- l-u-y-e m-z-k-? ------------------ Vy lyubyte muzyku?
Páči sa mi klasická hudba. Я л--л- -ла-ичну --зи-у. Я люблю класичну музику. Я л-б-ю к-а-и-н- м-з-к-. ------------------------ Я люблю класичну музику. 0
YA -y--l----las-chnu ---yk-. YA lyublyu klasychnu muzyku. Y- l-u-l-u k-a-y-h-u m-z-k-. ---------------------------- YA lyublyu klasychnu muzyku.
Tu sú moje CD. Тут-є -о---ом-ак--д-с-и. Тут є мої компакт-диски. Т-т є м-ї к-м-а-т-д-с-и- ------------------------ Тут є мої компакт-диски. 0
Tu---- -oi- ko---kt-dysky. Tut ye moi- kompakt-dysky. T-t y- m-i- k-m-a-t-d-s-y- -------------------------- Tut ye moï kompakt-dysky.
Hráte na nejaký hudobný nástroj? Чи грає-е -и -- -к------інст----нт-? Чи граєте Ви на якомусь інструменті? Ч- г-а-т- В- н- я-о-у-ь і-с-р-м-н-і- ------------------------------------ Чи граєте Ви на якомусь інструменті? 0
C-- -ra--t--Vy-na -a-o---ʹ--n---u--nti? Chy hrayete Vy na yakomusʹ instrumenti? C-y h-a-e-e V- n- y-k-m-s- i-s-r-m-n-i- --------------------------------------- Chy hrayete Vy na yakomusʹ instrumenti?
Tu je moja gitara. Ось-м-- г--а--. Ось моя гітара. О-ь м-я г-т-р-. --------------- Ось моя гітара. 0
Osʹ--o-a hi-a-a. Osʹ moya hitara. O-ʹ m-y- h-t-r-. ---------------- Osʹ moya hitara.
Spievate rád / rada? В- ---че -п---єт-? Ви охоче співаєте? В- о-о-е с-і-а-т-? ------------------ Ви охоче співаєте? 0
Vy okh-ch--spiva-e-e? Vy okhoche spivayete? V- o-h-c-e s-i-a-e-e- --------------------- Vy okhoche spivayete?
Máte deti? Ви-має-е діт--? Ви маєте дітей? В- м-є-е д-т-й- --------------- Ви маєте дітей? 0
Vy--------d---y̆? Vy mayete ditey-? V- m-y-t- d-t-y-? ----------------- Vy mayete ditey̆?
Máte psa? Ви-м---е со-аку? Ви маєте собаку? В- м-є-е с-б-к-? ---------------- Ви маєте собаку? 0
V---a-e-e ----k-? Vy mayete sobaku? V- m-y-t- s-b-k-? ----------------- Vy mayete sobaku?
Máte mačku? Ви------ --ш-у? Ви маєте кішку? В- м-є-е к-ш-у- --------------- Ви маєте кішку? 0
Vy---ye-- -i-h--? Vy mayete kishku? V- m-y-t- k-s-k-? ----------------- Vy mayete kishku?
Tu sú moje knihy. О----о- ----и. Ось мої книги. О-ь м-ї к-и-и- -------------- Ось мої книги. 0
Os- ---- kn-h-. Osʹ moi- knyhy. O-ʹ m-i- k-y-y- --------------- Osʹ moï knyhy.
Práve čítam túto knihu. Я-як-а------ю -ю к-и-у. Я якраз читаю цю книгу. Я я-р-з ч-т-ю ц- к-и-у- ----------------------- Я якраз читаю цю книгу. 0
YA ya-raz c-y---u-tsyu-k-yh-. YA yakraz chytayu tsyu knyhu. Y- y-k-a- c-y-a-u t-y- k-y-u- ----------------------------- YA yakraz chytayu tsyu knyhu.
Čo rád / rada čítate? Що -и-о---е-ч---єте? Що Ви охоче читаєте? Щ- В- о-о-е ч-т-є-е- -------------------- Що Ви охоче читаєте? 0
S--ho -y----oc---ch-tay--e? Shcho Vy okhoche chytayete? S-c-o V- o-h-c-e c-y-a-e-e- --------------------------- Shcho Vy okhoche chytayete?
Rád / rada navštevujete koncerty? Чи----о-о-е -оди-е-н----нце-т-? Чи Ви охоче ходите на концерти? Ч- В- о-о-е х-д-т- н- к-н-е-т-? ------------------------------- Чи Ви охоче ходите на концерти? 0
C----y-------- --od-----a k-----r--? Chy Vy okhoche khodyte na kontserty? C-y V- o-h-c-e k-o-y-e n- k-n-s-r-y- ------------------------------------ Chy Vy okhoche khodyte na kontserty?
Rád / rada chodievate do divadla? Ч- Ви о-оч---одит--в --атр? Чи Ви охоче ходите в театр? Ч- В- о-о-е х-д-т- в т-а-р- --------------------------- Чи Ви охоче ходите в театр? 0
C-- Vy-o--o-h- -h----e-v --at-? Chy Vy okhoche khodyte v teatr? C-y V- o-h-c-e k-o-y-e v t-a-r- ------------------------------- Chy Vy okhoche khodyte v teatr?
Rád / rada chodievate do opery? Чи ---охоч- ----те-в оп---и--теа--? Чи Ви охоче ходите в оперний театр? Ч- В- о-о-е х-д-т- в о-е-н-й т-а-р- ----------------------------------- Чи Ви охоче ходите в оперний театр? 0
Chy Vy --h--he k---yte-- o-e--yy- -ea--? Chy Vy okhoche khodyte v opernyy- teatr? C-y V- o-h-c-e k-o-y-e v o-e-n-y- t-a-r- ---------------------------------------- Chy Vy okhoche khodyte v opernyy̆ teatr?

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!