Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   uk Знайомство

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [три]

3 [try]

Знайомство

[Znay̆omstvo]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Ahoj! П-ив--! П------ П-и-і-! ------- Привіт! 0
P--v-t! P------ P-y-i-! ------- Pryvit!
Dobrý deň! Д-бр--о ---! Д------ д--- Д-б-о-о д-я- ------------ Доброго дня! 0
Dob-o-----y-! D------ d---- D-b-o-o d-y-! ------------- Dobroho dnya!
Ako sa darí? Як---р-в-? Я- с------ Я- с-р-в-? ---------- Як справи? 0
Y---s----y? Y-- s------ Y-k s-r-v-? ----------- Yak spravy?
Pochádzate z Európy? В--з-Євр-пи? В- з Є------ В- з Є-р-п-? ------------ Ви з Європи? 0
V- - Y----p-? V- z Y------- V- z Y-v-o-y- ------------- Vy z Yevropy?
Pochádzate z Ameriky? В----А--рик-? В- з А------- В- з А-е-и-и- ------------- Ви з Америки? 0
Vy - Am-----? V- z A------- V- z A-e-y-y- ------------- Vy z Ameryky?
Pochádzate z Ázie? В- з -зії? В- з А---- В- з А-і-? ---------- Ви з Азії? 0
Vy z---i-̈? V- z A----- V- z A-i-̈- ----------- Vy z Aziï?
V ktorom hoteli bývate? У я-о-- г--е-і ---про--в-єте? У я---- г----- В- п---------- У я-о-у г-т-л- В- п-о-и-а-т-? ----------------------------- У якому готелі Ви проживаєте? 0
U-y-komu ---e----y -roz-yva--te? U y----- h----- V- p------------ U y-k-m- h-t-l- V- p-o-h-v-y-t-? -------------------------------- U yakomu hoteli Vy prozhyvayete?
Ako dlho ste už tu? Я- -о-г- ------ ту-? Я- д---- В- в-- т--- Я- д-в-о В- в-е т-т- -------------------- Як довго Ви вже тут? 0
Yak-do--- -y --h- -u-? Y-- d---- V- v--- t--- Y-k d-v-o V- v-h- t-t- ---------------------- Yak dovho Vy vzhe tut?
Ako dlho zostanete? Як -ад-вг- -- з--иш---е--? Я- н------ В- з----------- Я- н-д-в-о В- з-л-ш-є-е-я- -------------------------- Як надовго Ви залишаєтеся? 0
Y-k -adovh-----za---h-y-t-sya? Y-- n------ V- z-------------- Y-k n-d-v-o V- z-l-s-a-e-e-y-? ------------------------------ Yak nadovho Vy zalyshayetesya?
Páči sa vám tu? Чи -од-баєт-----ам-т-т? Ч- п---------- В-- т--- Ч- п-д-б-є-ь-я В-м т-т- ----------------------- Чи подобається Вам тут? 0
Ch--po-oba-etʹs-a-Vam ---? C-- p------------ V-- t--- C-y p-d-b-y-t-s-a V-m t-t- -------------------------- Chy podobayetʹsya Vam tut?
Ste tu na dovolenke? В- ту- - --д-----і? В- т-- у в--------- В- т-т у в-д-у-т-і- ------------------- Ви тут у відпустці? 0
V- -u- u-vid-us-tsi? V- t-- u v---------- V- t-t u v-d-u-t-s-? -------------------- Vy tut u vidpusttsi?
Navštívte ma niekedy! Ві-ві----е -е--! В--------- м---- В-д-і-а-т- м-н-! ---------------- Відвідайте мене! 0
Vidv---y--e ----! V---------- m---- V-d-i-a-̆-e m-n-! ----------------- Vidviday̆te mene!
Tu je moja adresa. Ос- -оя--дре-а. О-- м-- а------ О-ь м-я а-р-с-. --------------- Ось моя адреса. 0
O----oy--a-r-sa. O-- m--- a------ O-ʹ m-y- a-r-s-. ---------------- Osʹ moya adresa.
Uvidíme sa zajtra? Mи---бач----я за---а? M- п--------- з------ M- п-б-ч-м-с- з-в-р-? --------------------- Mи побачимося завтра? 0
My-poba-hy-o-y--zav---? M- p----------- z------ M- p-b-c-y-o-y- z-v-r-? ----------------------- My pobachymosya zavtra?
Je mi ľúto, už niečo mám. На -а-ь- ---ж---ось з-пла-ував---за-л-ну-а-а. Н- ж---- я в-- щ--- з--------- / з----------- Н- ж-л-, я в-е щ-с- з-п-а-у-а- / з-п-а-у-а-а- --------------------------------------------- На жаль, я вже щось запланував / запланувала. 0
Na zh-lʹ- -a--z-e------s---a---nu----/-z-p-anu---a. N- z----- y- v--- s------ z--------- / z----------- N- z-a-ʹ- y- v-h- s-c-o-ʹ z-p-a-u-a- / z-p-a-u-a-a- --------------------------------------------------- Na zhalʹ, ya vzhe shchosʹ zaplanuvav / zaplanuvala.
Čau! Б-ва-т-! Б------- Б-в-й-е- -------- Бувайте! 0
B-va---e! B-------- B-v-y-t-! --------- Buvay̆te!
Dovidenia! До-побачен-я! Д- п--------- Д- п-б-ч-н-я- ------------- До побачення! 0
Do --b---en-ya! D- p----------- D- p-b-c-e-n-a- --------------- Do pobachennya!
Do skorého videnia! Д- -у--р-чі! Д- з-------- Д- з-с-р-ч-! ------------ До зустрічі! 0
Do-z--t-i-h-! D- z--------- D- z-s-r-c-i- ------------- Do zustrichi!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....