Slovníček fráz

sk Šport   »   uk Спорт

49 [štyridsaťdeväť]

Šport

Šport

49 [сорок дев’ять]

49 [sorok devʺyatʹ]

Спорт

[Sport]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Športuješ? Т- з--ма--с- с-о-том? Т- з-------- с------- Т- з-й-а-ш-я с-о-т-м- --------------------- Ти займаєшся спортом? 0
T- z-y̆ma-esh-y- ---rto-? T- z------------ s------- T- z-y-m-y-s-s-a s-o-t-m- ------------------------- Ty zay̆mayeshsya sportom?
Áno, musím sa hýbať. Т--,-я-п-вине- ---ови-н- рух-тися. Т--- я п------ / п------ р-------- Т-к- я п-в-н-н / п-в-н-а р-х-т-с-. ---------------------------------- Так, я повинен / повинна рухатися. 0
T-k--y- -ovy-en----ovy--a-r--h---s-a. T--- y- p------ / p------ r---------- T-k- y- p-v-n-n / p-v-n-a r-k-a-y-y-. ------------------------------------- Tak, ya povynen / povynna rukhatysya.
Chodím do športového klubu. Я-хо-ж- -- с-ор-ивн--о кл-бу. Я х---- д- с---------- к----- Я х-д-у д- с-о-т-в-о-о к-у-у- ----------------------------- Я ходжу до спортивного клубу. 0
YA---od-----o spo-------- k-u-u. Y- k------ d- s---------- k----- Y- k-o-z-u d- s-o-t-v-o-o k-u-u- -------------------------------- YA khodzhu do sportyvnoho klubu.
Hráme futbal. Ми гра--о - ф-т---. М- г----- у ф------ М- г-а-м- у ф-т-о-. ------------------- Ми граємо у футбол. 0
M- hrayemo -------l. M- h------ u f------ M- h-a-e-o u f-t-o-. -------------------- My hrayemo u futbol.
Niekedy plávame. Ін-ді м---ла-а---. І---- м- п-------- І-о-і м- п-а-а-м-. ------------------ Іноді ми плаваємо. 0
Inod- my--la---e--. I---- m- p--------- I-o-i m- p-a-a-e-o- ------------------- Inodi my plavayemo.
Alebo sa bicyklujeme. Аб- -и катаєм--ь-------о--п--ах. А-- м- к-------- н- в----------- А-о м- к-т-є-о-ь н- в-л-с-п-д-х- -------------------------------- Або ми катаємось на велосипедах. 0
Abo -y k-t----osʹ-n- v--o-y-e-ak-. A-- m- k--------- n- v------------ A-o m- k-t-y-m-s- n- v-l-s-p-d-k-. ---------------------------------- Abo my katayemosʹ na velosypedakh.
V našom meste máme futbalový štadión. У на-ому м-сті є -утбольн----та-і--. У н----- м---- є ф--------- с------- У н-ш-м- м-с-і є ф-т-о-ь-и- с-а-і-н- ------------------------------------ У нашому місті є футбольний стадіон. 0
U -as-o-u-mi-t--ye--u-----ny-̆ -tadi--. U n------ m---- y- f---------- s------- U n-s-o-u m-s-i y- f-t-o-ʹ-y-̆ s-a-i-n- --------------------------------------- U nashomu misti ye futbolʹnyy̆ stadion.
Máme tu aj plaváreň so saunou. Є т--ож--а--й- і сау--. Є т---- б----- і с----- Є т-к-ж б-с-й- і с-у-а- ----------------------- Є також басейн і сауна. 0
Y- tako-h ba-e--- i--au-a. Y- t----- b------ i s----- Y- t-k-z- b-s-y-n i s-u-a- -------------------------- YE takozh basey̆n i sauna.
Máme aj golfové ihrisko. І-є м-сце --я г--ь-у. І є м---- д-- г------ І є м-с-е д-я г-л-ф-. --------------------- І є місце для гольфу. 0
I--- mi-ts--dlya-----fu. I y- m----- d--- h------ I y- m-s-s- d-y- h-l-f-. ------------------------ I ye mistse dlya holʹfu.
Čo dávajú v televízii? Що---- -----л-б--е-ні? Щ- й-- н- т----------- Щ- й-е н- т-л-б-ч-н-і- ---------------------- Що йде на телебаченні? 0
S-cho---d--na -el--a-he--i? S---- y--- n- t------------ S-c-o y-d- n- t-l-b-c-e-n-? --------------------------- Shcho y̆de na telebachenni?
Práve dávajú futbal. С-----де-ф-тбол--и-----ч. С--- й-- ф--------- м---- С-м- й-е ф-т-о-ь-и- м-т-. ------------------------- Саме йде футбольний матч. 0
S-m- y̆de-f-t--lʹ---̆ mat--. S--- y--- f---------- m----- S-m- y-d- f-t-o-ʹ-y-̆ m-t-h- ---------------------------- Same y̆de futbolʹnyy̆ match.
Nemecké mužstvo hrá proti anglickému. Н--ец--а-ко----- гр-----оти--нг-і-с---ї. Н------- к------ г--- п---- а----------- Н-м-ц-к- к-м-н-а г-а- п-о-и а-г-і-с-к-ї- ---------------------------------------- Німецька команда грає проти англійської. 0
Nim-ts-k- ko--n-----a-e-pr--- --hli---ʹko-̈. N-------- k------ h---- p---- a------------- N-m-t-ʹ-a k-m-n-a h-a-e p-o-y a-h-i-̆-ʹ-o-̈- -------------------------------------------- Nimetsʹka komanda hraye proty anhliy̆sʹkoï.
Kto vyhráva? Хто -и-ра-? Х-- в------ Х-о в-г-а-? ----------- Хто виграє? 0
Khto-v-hr---? K--- v------- K-t- v-h-a-e- ------------- Khto vyhraye?
Netuším. Я--е зн-ю. Я н- з---- Я н- з-а-. ---------- Я не знаю. 0
Y- ne zn-yu. Y- n- z----- Y- n- z-a-u- ------------ YA ne znayu.
V tomto momente je to nerozhodne. П-------н--и-. П--- щ- н----- П-к- щ- н-ч-я- -------------- Поки що нічия. 0
Po-y-sh--o-n--hyya. P--- s---- n------- P-k- s-c-o n-c-y-a- ------------------- Poky shcho nichyya.
Rozhodca je z Belgicka. А--і-р-з -ел--ії. А----- з Б------- А-б-т- з Б-л-г-ї- ----------------- Арбітр з Бельгії. 0
Arbit- - Bel-h--̈. A----- z B-------- A-b-t- z B-l-h-i-. ------------------ Arbitr z Belʹhiï.
Teraz sa kope jedenástka. За-аз буде --н-л--і. З---- б--- п-------- З-р-з б-д- п-н-л-т-. -------------------- Зараз буде пенальті. 0
Z--az--ud---e-alʹ--. Z---- b--- p-------- Z-r-z b-d- p-n-l-t-. -------------------- Zaraz bude penalʹti.
Gól! Jedna nula! Го-!-Од----ну--! Г--- О---- н---- Г-л- О-и-: н-л-! ---------------- Гол! Один: нуль! 0
Hol!--dy-: -ul-! H--- O---- n---- H-l- O-y-: n-l-! ---------------- Hol! Odyn: nulʹ!

Prežijú len silné slová!

Zriedka používané slová sa menia častejšie, než slová, ktoré používame viac. Môže to byť dané zákonom evolúcie. Bežné gény sa v priebehu času menia menej často. Majú stabilnejšie formu. A zrejme to isté platí aj u slov! Jedna štúdia skúmala anglická slovesá. Porovnávali sa v nej súčasné tvary slovies s tými zastaranými. V angličtine je desať najpoužívanejších slovies nepravidelných. Väčšina ďalších slovies je pravidelná. V stredoveku bola však väčšina slovies ešte nepravidelná. To znamená, že nepravidelné slovesá, ktoré sa málo používali, sa stali pravidelnými. Za 300 rokov bude mať angličtina iba ťažko nejaké nepravidelné slovesá. Ďalšie štúdie preukázali, že jazyky sú rovnako selektívne ako gény. Vedci porovnávali bežné slová z rôznych jazykov. Vybrali pritom slová, ktoré sú si podobné a majú rovnaký význam. Príkladom toho sú slová: water, Wasser, vatten. Tieto slová majú rovnaký koreň, teda sú si navzájom veľmi podobné. Pretože sú to dôležité slová, používajú sa často vo všetkých jazykoch. Tým si dokážu udržať svoju formu - a zostávajú až dodnes podobné. Slová, ktoré neoznačujú základné veci, sa menia oveľa rýchlejšie. A skôr ich nahradíme inými slovami. Málo používané slová sa preto v rôznych jazykoch líšia. Prečo sa málo používané slová menia, nie je úplne jasné. Je možné, že sa často zle používajú alebo zle vyslovujú. Preto ich ľudia dobre nepoznajú. Možno, že dôležité slová musia vždy zostať rovnaké. Pretože iba vtedy ich správne pochopíme. A slová sú od toho, aby sme im rozumeli ...