Slovníček fráz

sk Orientácia   »   uk Орієнтування

41 [štyridsaťjeden]

Orientácia

Orientácia

41 [сорок один]

41 [sorok odyn]

Орієнтування

[Oriyentuvannya]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Kde je turistická informačná kancelária? Де-роз-а---ан--ту---т-чне --ро? Д- р---------- т--------- б---- Д- р-з-а-о-а-е т-р-с-и-н- б-р-? ------------------------------- Де розташоване туристичне бюро? 0
De r----s--va-e----y--y------yu-o? D- r----------- t---------- b----- D- r-z-a-h-v-n- t-r-s-y-h-e b-u-o- ---------------------------------- De roztashovane turystychne byuro?
Máte pre mňa mapu mesta? У--а- є ма-- -і-та --- ме-е? У в-- є м--- м---- д-- м---- У в-с є м-п- м-с-а д-я м-н-? ---------------------------- У вас є мапа міста для мене? 0
U -a-----map- m---a -l-a---ne? U v-- y- m--- m---- d--- m---- U v-s y- m-p- m-s-a d-y- m-n-? ------------------------------ U vas ye mapa mista dlya mene?
Dá sa tu rezervovať hotelová izba? Мо-н---у---а---нюв----н-м-р---го--л-? М---- т-- з---------- н---- в г------ М-ж-а т-т з-б-о-ю-а-и н-м-р в г-т-л-? ------------------------------------- Можна тут забронювати номер в готелі? 0
M--h-a-tu- -abro----a-- --m-r-------l-? M----- t-- z----------- n---- v h------ M-z-n- t-t z-b-o-y-v-t- n-m-r v h-t-l-? --------------------------------------- Mozhna tut zabronyuvaty nomer v hoteli?
Kde je staré mesto? Д- зн---д-т-ся-ста-е міс--? Д- з---------- с---- м----- Д- з-а-о-и-ь-я с-а-е м-с-о- --------------------------- Де знаходиться старе місто? 0
De -----o----sy- -t-r- ----o? D- z------------ s---- m----- D- z-a-h-d-t-s-a s-a-e m-s-o- ----------------------------- De znakhodytʹsya stare misto?
Kde je dóm? Д--зн-хо--тьс- к-ф-----ь--------р? Д- з---------- к----------- с----- Д- з-а-о-и-ь-я к-ф-д-а-ь-и- с-б-р- ---------------------------------- Де знаходиться кафедральний собор? 0
D- z--k--dy-ʹsya--afed--lʹ--y̆ ---or? D- z------------ k------------ s----- D- z-a-h-d-t-s-a k-f-d-a-ʹ-y-̆ s-b-r- ------------------------------------- De znakhodytʹsya kafedralʹnyy̆ sobor?
Kde je múzeum? Д--зн-х---ться -узей? Д- з---------- м----- Д- з-а-о-и-ь-я м-з-й- --------------------- Де знаходиться музей? 0
De-z--kh--y---ya -----̆? D- z------------ m------ D- z-a-h-d-t-s-a m-z-y-? ------------------------ De znakhodytʹsya muzey̆?
Kde sa dajú kúpiť poštové známky? Д--м--на---пи-- ----ов----рк-? Д- м---- к----- п------ м----- Д- м-ж-а к-п-т- п-ш-о-і м-р-и- ------------------------------ Де можна купити поштові марки? 0
De mo-h---kup-ty pos-t-vi-marky? D- m----- k----- p------- m----- D- m-z-n- k-p-t- p-s-t-v- m-r-y- -------------------------------- De mozhna kupyty poshtovi marky?
Kde sa dajú kúpiť kvety? Д- мо--а --п-----в--и? Д- м---- к----- к----- Д- м-ж-а к-п-т- к-і-и- ---------------------- Де можна купити квіти? 0
D--mo-hna -upy-- kv--y? D- m----- k----- k----- D- m-z-n- k-p-t- k-i-y- ----------------------- De mozhna kupyty kvity?
Kde sa dajú kúpiť cestovné lístky? Д- -ож-а к-п-----ви---? Д- м---- к----- к------ Д- м-ж-а к-п-т- к-и-к-? ----------------------- Де можна купити квитки? 0
D- --z--- -upy-y kv--ky? D- m----- k----- k------ D- m-z-n- k-p-t- k-y-k-? ------------------------ De mozhna kupyty kvytky?
Kde je prístav? Д---------ть-я --р-? Д- з---------- п---- Д- з-а-о-и-ь-я п-р-? -------------------- Де знаходиться порт? 0
De --a----y----a -or-? D- z------------ p---- D- z-a-h-d-t-s-a p-r-? ---------------------- De znakhodytʹsya port?
Kde je trh? Д---н-ход-ться баз-р? Д- з---------- б----- Д- з-а-о-и-ь-я б-з-р- --------------------- Де знаходиться базар? 0
D- ----h--yt-s-a-b-z--? D- z------------ b----- D- z-a-h-d-t-s-a b-z-r- ----------------------- De znakhodytʹsya bazar?
Kde je zámok? Де ----о-ит--- ---ок? Д- з---------- з----- Д- з-а-о-и-ь-я з-м-к- --------------------- Де знаходиться замок? 0
De -n----d---s-- --mo-? D- z------------ z----- D- z-a-h-d-t-s-a z-m-k- ----------------------- De znakhodytʹsya zamok?
Kedy začína prehliadka? Коли п---нає-----ек-к-р---? К--- п---------- е--------- К-л- п-ч-н-є-ь-я е-с-у-с-я- --------------------------- Коли починається екскурсія? 0
K--y-po-h-nay-tʹsy--eks-ur-iya? K--- p------------- e---------- K-l- p-c-y-a-e-ʹ-y- e-s-u-s-y-? ------------------------------- Koly pochynayetʹsya ekskursiya?
Kedy končí prehliadka? К-------і---є-ьс------у--ія? К--- з----------- е--------- К-л- з-к-н-у-т-с- е-с-у-с-я- ---------------------------- Коли закінчується екскурсія? 0
Ko-- za-i--h-ye--sy--e--k-rs--a? K--- z-------------- e---------- K-l- z-k-n-h-y-t-s-a e-s-u-s-y-? -------------------------------- Koly zakinchuyetʹsya ekskursiya?
Ako dlho trvá prehliadka? Як ---г- ----ає-е-ск--сія? Я- д---- т----- е--------- Я- д-в-о т-и-а- е-с-у-с-я- -------------------------- Як довго триває екскурсія? 0
Y----o-h- -r---y- ek-k-r--y-? Y-- d---- t------ e---------- Y-k d-v-o t-y-a-e e-s-u-s-y-? ----------------------------- Yak dovho tryvaye ekskursiya?
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po nemecky. М-ні---т-і-ен-е-скур-о-----як----о--р--ь німе-ь-ою-м---ю. М--- п------- е----------- я--- г------- н-------- м----- М-н- п-т-і-е- е-с-у-с-в-д- я-и- г-в-р-т- н-м-ц-к-ю м-в-ю- --------------------------------------------------------- Мені потрібен екскурсовод, який говорить німецькою мовою. 0
M----p-tr---n --s---s-v--- y--y-- --v-ry-- -ime--ʹko-u -o-o-u. M--- p------- e----------- y----- h------- n---------- m------ M-n- p-t-i-e- e-s-u-s-v-d- y-k-y- h-v-r-t- n-m-t-ʹ-o-u m-v-y-. -------------------------------------------------------------- Meni potriben ekskursovod, yakyy̆ hovorytʹ nimetsʹkoyu movoyu.
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po taliansky. М-н- п----бе---к----совод, --и- говор-т------ій-ь-ою. М--- п------- е----------- я--- г------- і----------- М-н- п-т-і-е- е-с-у-с-в-д- я-и- г-в-р-т- і-а-і-с-к-ю- ----------------------------------------------------- Мені потрібен екскурсовод, який говорить італійською. 0
M--- ----i-en --skurso-od, yaky-̆ --v-r-tʹ i---iy̆s---yu. M--- p------- e----------- y----- h------- i------------- M-n- p-t-i-e- e-s-u-s-v-d- y-k-y- h-v-r-t- i-a-i-̆-ʹ-o-u- --------------------------------------------------------- Meni potriben ekskursovod, yakyy̆ hovorytʹ italiy̆sʹkoyu.
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po francúzsky. М--- ---р-б-- екс-ур-о-од,--кий--овор-ть фр----зь---. М--- п------- е----------- я--- г------- ф----------- М-н- п-т-і-е- е-с-у-с-в-д- я-и- г-в-р-т- ф-а-ц-з-к-ю- ----------------------------------------------------- Мені потрібен екскурсовод, який говорить французькою. 0
M-n--p-tr---- eks-u-sov--, y--y-- hovorytʹ-f-----u-ʹ-o-u. M--- p------- e----------- y----- h------- f------------- M-n- p-t-i-e- e-s-u-s-v-d- y-k-y- h-v-r-t- f-a-t-u-ʹ-o-u- --------------------------------------------------------- Meni potriben ekskursovod, yakyy̆ hovorytʹ frantsuzʹkoyu.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Angličtina - univerzálny jazyk

Angličtina je najrozšírenejší jazyk na svete. Mandarínčina čiže čínština má však najviac rodených hovoriacich. Angličtina je materinským jazykom pre ‘iba’ 350 miliónov ľudí. Angličtina však výrazne ovplyvňuje aj ostatné jazyky. Od polovice 20. storočia jej význam enormne vzrástol. To je dané predovšetkým premenou USA vo svetovú veľmoc. Angličtina je prvý cudzí jazyk, ktorý sa vyučuje na školách v mnohých krajinách. Medzinárodné organizácie používajú angličtinu ako oficiálny jazyk. Angličtina je tiež úradným alebo spoločným jazykom mnohých krajín. Je však možné, že túto funkciu čoskoro prevezmú iné jazyky. Angličtina patrí k západogermánskym jazykom. Je teda príbuzná napríklad s nemčinou. Tento jazyk sa ale za posledných 1 000 rokov výrazne zmenil. Predtým bola angličtina flektívnym jazykom. Väčšina koncoviek s gramatickým významom vymizla. Preto dnes angličtinu označujeme za analytický jazyk. Tento typ jazyka je viac podobný čínštine než nemčine. V budúcnosti sa angličtina ešte zjednoduší. Nepravidelné slovesá pravdepodobne vymiznú. Angličtina je ľahko porovnateľná s inými indoeurópskymi jazykmi. Jej pravopis je však veľmi náročný. Je to tým, že sa slová vyslovujú inak, ako píšu. Anglický pravopis ostal po celé stáročia rovnaký. Výslovnosť sa však značne zmenila. Znamená to, že ľudia dnes stále píšu tak, ako sa hovorilo v roku 1400. Vo výslovnosti nájdeme tiež celý rad výnimiek. Napríklad kombinácia písmen „ ough “ sa vyslovuje šiestimi rôznymi spôsobmi! Presvedčte sa sami! - Thorough, thought, through, rough, bought, cough