Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   eo Starigi demandojn 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [sesdek du]

Starigi demandojn 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
učiť sa aaaaa l-r-i l---- l-r-i ----- lerni 0
Učia sa žiaci veľa? aaaaa Ĉu la-stu--n------rn---m---on? Ĉ- l- s-------- l----- m------ Ĉ- l- s-u-e-t-j l-r-a- m-l-o-? ------------------------------ Ĉu la studentoj lernas multon? 0
Nie, učia sa málo. aaaaa N-- i--------- ---mu-t-n. N-- i-- l----- m--------- N-, i-i l-r-a- m-l-u-t-n- ------------------------- Ne, ili lernas malmulton. 0
pýtať sa aaaaa d----di d------ d-m-n-i ------- demandi 0
Pýtate sa často učiteľa? aaaaa Ĉ---i----e -e--nda----a---n-----s-on? Ĉ- v- o--- d------- v--- i----------- Ĉ- v- o-t- d-m-n-a- v-a- i-s-r-i-t-n- ------------------------------------- Ĉu vi ofte demandas vian instruiston? 0
Nie, nepýtam sa často. aaaaa Ne-----ne --te d-m----- lin. N-- m- n- o--- d------- l--- N-, m- n- o-t- d-m-n-a- l-n- ---------------------------- Ne, mi ne ofte demandas lin. 0
odpovedať aaaaa r--p-ndi r------- r-s-o-d- -------- respondi 0
Odpovedajte, prosím. aaaaa Bo---lu --s--nd-. B------ r-------- B-n-o-u r-s-o-d-. ----------------- Bonvolu respondi. 0
Odpovedám. aaaaa M----s--n--s. M- r--------- M- r-s-o-d-s- ------------- Mi respondas. 0
pracovať aaaaa la---i l----- l-b-r- ------ labori 0
Práve pracuje? aaaaa Ĉ---- e-t-s --b---n-a? Ĉ- l- e---- l--------- Ĉ- l- e-t-s l-b-r-n-a- ---------------------- Ĉu li estas laboranta? 0
Áno, práve pracuje. aaaaa J--, l---s-a- -----anta. J--- l- e---- l--------- J-s- l- e-t-s l-b-r-n-a- ------------------------ Jes, li estas laboranta. 0
prísť aaaaa v-ni v--- v-n- ---- veni 0
Prídete? aaaaa Ĉu vi -s--s ---on---? Ĉ- v- e---- v-------- Ĉ- v- e-t-s v-n-n-a-? --------------------- Ĉu vi estas venontaj? 0
Áno, hneď prídeme. aaaaa J-s---- --t-- -enontaj. J--- n- e---- v-------- J-s- n- e-t-s v-n-n-a-. ----------------------- Jes, ni estas venontaj. 0
bývať aaaaa lo-i l--- l-ĝ- ---- loĝi 0
Bývate v Berlíne? aaaaa Ĉ- vi--o-a- -n B---i-o? Ĉ- v- l---- e- B------- Ĉ- v- l-ĝ-s e- B-r-i-o- ----------------------- Ĉu vi loĝas en Berlino? 0
Áno, bývam v Berlíne. aaaaa Je-, -------s -- -e--i-o. J--- m- l---- e- B------- J-s- m- l-ĝ-s e- B-r-i-o- ------------------------- Jes, mi loĝas en Berlino. 0

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!