Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   lt Viešasis miesto transportas

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [trisdešimt šeši]

Viešasis miesto transportas

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? K-r -ra-a-t----ų -t-t--ė? K-- y-- a------- s------- K-r y-a a-t-b-s- s-o-e-ė- ------------------------- Kur yra autobusų stotelė? 0
Ktorý autobus ide do centra? Kuri- aut-bus-s važi---a-į (--e---) c-nt-ą? K---- a-------- v------- į (------- c------ K-r-s a-t-b-s-s v-ž-u-j- į (-i-s-o- c-n-r-? ------------------------------------------- Kuris autobusas važiuoja į (miesto) centrą? 0
Ktorou linkou musím ísť? Ku-i---n-m--i- --- važi-o-i? K----- n------ m-- v-------- K-r-u- n-m-r-u m-n v-ž-u-t-? ---------------------------- Kuriuo numeriu man važiuoti? 0
Musím prestúpiť? Ar ma--r-ik-s -----s-i? A- m-- r----- p-------- A- m-n r-i-ė- p-r-ė-t-? ----------------------- Ar man reikės persėsti? 0
Kde musím prestúpiť? Ku---a- -ei--- per--sti? K-- m-- r----- p-------- K-r m-n r-i-ė- p-r-ė-t-? ------------------------ Kur man reikės persėsti? 0
Koľko stojí cestovný lístok? K------i---ja-bi---t-s? K--- k------- b-------- K-e- k-i-u-j- b-l-e-a-? ----------------------- Kiek kainuoja bilietas? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Kie---toteli- --- iki --n-ro? K--- s------- y-- i-- c------ K-e- s-o-e-i- y-a i-i c-n-r-? ----------------------------- Kiek stotelių yra iki centro? 0
Tu musíte vystúpiť. Jum--či- -eikia---lip--. J--- č-- r----- i------- J-m- č-a r-i-i- i-l-p-i- ------------------------ Jums čia reikia išlipti. 0
Musíte vystúpiť vzadu. (Jūs- t---te /--u-s--e-k-- iš-i--i---- -a----- d-ri-. (---- t----- / J--- r----- i------ p-- g------ d----- (-ū-) t-r-t- / J-m- r-i-i- i-l-p-i p-o g-l-n-s d-r-s- ----------------------------------------------------- (Jūs) turite / Jums reikia išlipti pro galines duris. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. Ki-as-m-tro-t----iny-----yk---- --(p--k--- -i-uči-. K---- m---- t-------- a----- p- 5 (------- m------- K-t-s m-t-o t-a-k-n-s a-v-k- p- 5 (-e-k-ų- m-n-č-ų- --------------------------------------------------- Kitas metro traukinys atvyks po 5 (penkių) minučių. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. K-tas -ra-v-j-- at---s po--- -deš-m--es)--------. K---- t-------- a----- p- 1- (---------- m------- K-t-s t-a-v-j-s a-v-k- p- 1- (-e-i-t-e-) m-n-č-ų- ------------------------------------------------- Kitas tramvajus atvyks po 10 (dešimties) minučių. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. Kitas ---ob-s-- a-vy-s p- -- -p-----liko-- m-nu-ių. K---- a-------- a----- p- 1- (------------ m------- K-t-s a-t-b-s-s a-v-k- p- 1- (-e-k-o-i-o-) m-n-č-ų- --------------------------------------------------- Kitas autobusas atvyks po 15 (penkiolikos) minučių. 0
Kedy ide posledné metro? K--- -až-u-ja-p-s------s -etr- tr-uk----? K--- v------- p--------- m---- t--------- K-d- v-ž-u-j- p-s-u-i-i- m-t-o t-a-k-n-s- ----------------------------------------- Kada važiuoja paskutinis metro traukinys? 0
Kedy ide posledná električka? Kad--v-----j- -a-ku-in-- tr--v-j--? K--- v------- p--------- t--------- K-d- v-ž-u-j- p-s-u-i-i- t-a-v-j-s- ----------------------------------- Kada važiuoja paskutinis tramvajus? 0
Kedy ide posledný autobus? K-d- važ-u----p------n-s au-o--s-s? K--- v------- p--------- a--------- K-d- v-ž-u-j- p-s-u-i-i- a-t-b-s-s- ----------------------------------- Kada važiuoja paskutinis autobusas? 0
Máte cestovný lístok? A--tu-ite--il----? A- t----- b------- A- t-r-t- b-l-e-ą- ------------------ Ar turite bilietą? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. B-l--tą- —-N------u-iu. B------- — N-- n------- B-l-e-ą- — N-, n-t-r-u- ----------------------- Bilietą? — Ne, neturiu. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. Ta- p--v-l-te /--u-it---o-ėti-b----. T-- p-------- / t----- m----- b----- T-i p-i-a-o-e / t-r-t- m-k-t- b-u-ą- ------------------------------------ Tai privalote / turite mokėti baudą. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?