Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   eo Publikaj transportoj

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [tridek ses]

Publikaj transportoj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Ki- estas -a b-s-alt--o? K-- e---- l- b---------- K-e e-t-s l- b-s-a-t-j-? ------------------------ Kie estas la bushaltejo? 0
Ktorý autobus ide do centra? K-- -u-- v---ra- -- l- u--oc-n-ro? K-- b--- v------ a- l- u---------- K-u b-s- v-t-r-s a- l- u-b-c-n-r-? ---------------------------------- Kiu buso veturas al la urbocentro? 0
Ktorou linkou musím ísť? K-un-li---- mi-pr---? K--- l----- m- p----- K-u- l-n-o- m- p-e-u- --------------------- Kiun linion mi prenu? 0
Musím prestúpiť? Ĉ- mi--e----ŝ-nĝi? Ĉ- m- d---- ŝ----- Ĉ- m- d-v-s ŝ-n-i- ------------------ Ĉu mi devas ŝanĝi? 0
Kde musím prestúpiť? Ki--m- de--s--a-ĝi? K-- m- d---- ŝ----- K-e m- d-v-s ŝ-n-i- ------------------- Kie mi devas ŝanĝi? 0
Koľko stojí cestovný lístok? K------st-- -ile--? K--- k----- b------ K-o- k-s-a- b-l-t-? ------------------- Kiom kostas bileto? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Ki-- -- h--te-oj-e-t---ĝ----a---b---n--o-? K--- d- h------- e---- ĝ-- l- u--------- ? K-o- d- h-l-e-o- e-t-s ĝ-s l- u-b-c-n-r- ? ------------------------------------------ Kiom da haltejoj estas ĝis la urbocentro ? 0
Tu musíte vystúpiť. V--d--as-e-b-si---ĉ---ie. V- d---- e------- ĉ------ V- d-v-s e-b-s-ĝ- ĉ---i-. ------------------------- Vi devas elbusiĝi ĉi-tie. 0
Musíte vystúpiť vzadu. Vi-d-v-- elb----i--al-nt-ŭe. V- d---- e------- m--------- V- d-v-s e-b-s-ĝ- m-l-n-a-e- ---------------------------- Vi devas elbusiĝi malantaŭe. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. L- ---va--- m--roo-a--e--s -os- kv-n--inut--. L- s------- m----- a------ p--- k--- m------- L- s-k-a-t- m-t-o- a-v-n-s p-s- k-i- m-n-t-j- --------------------------------------------- La sekvanta metroo alvenos post kvin minutoj. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. L- ----anta ---mo --v-n-- --s- d-k-minuto-. L- s------- t---- a------ p--- d-- m------- L- s-k-a-t- t-a-o a-v-n-s p-s- d-k m-n-t-j- ------------------------------------------- La sekvanta tramo alvenos post dek minutoj. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. L----kvanta-b-s---l-e--s---st dek-k--n min-t-j. L- s------- b--- a------ p--- d-- k--- m------- L- s-k-a-t- b-s- a-v-n-s p-s- d-k k-i- m-n-t-j- ----------------------------------------------- La sekvanta buso alvenos post dek kvin minutoj. 0
Kedy ide posledné metro? K-am la -a-t- m-------or--tu-a-? K--- l- l---- m----- f---------- K-a- l- l-s-a m-t-o- f-r-e-u-a-? -------------------------------- Kiam la lasta metroo forveturas? 0
Kedy ide posledná električka? K-a- ---las-a---amo-forve--ra-? K--- l- l---- t---- f---------- K-a- l- l-s-a t-a-o f-r-e-u-a-? ------------------------------- Kiam la lasta tramo forveturas? 0
Kedy ide posledný autobus? Kiam -- las-- -u---f-rv--ur--? K--- l- l---- b--- f---------- K-a- l- l-s-a b-s- f-r-e-u-a-? ------------------------------ Kiam la lasta buso forveturas? 0
Máte cestovný lístok? Ĉu -i-h--as b------? Ĉ- v- h---- b------- Ĉ- v- h-v-s b-l-t-n- -------------------- Ĉu vi havas bileton? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. B-l---n? –-N-,-m--h-v-- n--iun. B------- – N-- m- h---- n------ B-l-t-n- – N-, m- h-v-s n-n-u-. ------------------------------- Bileton? – Ne, mi havas neniun. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. Do -- -eva--p--i -o------. D- v- d---- p--- m-------- D- v- d-v-s p-g- m-n-u-o-. -------------------------- Do vi devas pagi monpunon. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?