Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   ca Els transports públics

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [trenta-sis]

Els transports públics

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? On -- l- --rad---- -’au----s? O- é- l- p----- d- l--------- O- é- l- p-r-d- d- l-a-t-b-s- ----------------------------- On és la parada de l’autobús? 0
Ktorý autobus ide do centra? Qu-n-a-t-bús va--l ce--re-d- -a ciut--? Q--- a------ v- a- c----- d- l- c------ Q-i- a-t-b-s v- a- c-n-r- d- l- c-u-a-? --------------------------------------- Quin autobús va al centre de la ciutat? 0
Ktorou linkou musím ísť? Q-ina---n-- ---de ---n--e? Q---- l---- h- d- p------- Q-i-a l-n-a h- d- p-e-d-e- -------------------------- Quina línia he de prendre? 0
Musím prestúpiť? Ha--é--e --nv-a- d’auto-ú-? H---- d- c------ d--------- H-u-é d- c-n-i-r d-a-t-b-s- --------------------------- Hauré de canviar d’autobús? 0
Kde musím prestúpiť? On-he d--can-ia-? O- h- d- c------- O- h- d- c-n-i-r- ----------------- On he de canviar? 0
Koľko stojí cestovný lístok? Qua-t---st---n---tl--t? Q---- c---- u- b------- Q-a-t c-s-a u- b-t-l-t- ----------------------- Quant costa un bitllet? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Quantes par--e- hi-----i-s--- c-nt-e? Q------ p------ h- h- f--- a- c------ Q-a-t-s p-r-d-s h- h- f-n- a- c-n-r-? ------------------------------------- Quantes parades hi ha fins al centre? 0
Tu musíte vystúpiť. Heu de---i-a- a-uí. H-- d- b----- a---- H-u d- b-i-a- a-u-. ------------------- Heu de baixar aquí. 0
Musíte vystúpiť vzadu. Heu de--ai-----e---arr-re. H-- d- b----- p-- d------- H-u d- b-i-a- p-r d-r-e-e- -------------------------- Heu de baixar per darrere. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. E- p--x------r- -rri---d’-q-- --n---i-ut-. E- p----- m---- a----- d----- c--- m------ E- p-ò-i- m-t-o a-r-b- d-a-u- c-n- m-n-t-. ------------------------------------------ El pròxim metro arriba d’aquí cinc minuts. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. El-----i----a-via arr--a--’-qu---eu --n-ts. E- p----- t------ a----- d----- d-- m------ E- p-ò-i- t-a-v-a a-r-b- d-a-u- d-u m-n-t-. ------------------------------------------- El pròxim tramvia arriba d’aquí deu minuts. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. E----ò-i- aut-bú- ar-i----’aqu- q---ze m-n--s. E- p----- a------ a----- d----- q----- m------ E- p-ò-i- a-t-b-s a-r-b- d-a-u- q-i-z- m-n-t-. ---------------------------------------------- El pròxim autobús arriba d’aquí quinze minuts. 0
Kedy ide posledné metro? Qua--pa--a-e--da-rer tre-? Q--- p---- e- d----- t---- Q-a- p-s-a e- d-r-e- t-e-? -------------------------- Quan passa el darrer tren? 0
Kedy ide posledná električka? Q--n---ss- -l---rr-- -r-m-ia? Q--- p---- e- d----- t------- Q-a- p-s-a e- d-r-e- t-a-v-a- ----------------------------- Quan passa el darrer tramvia? 0
Kedy ide posledný autobus? Qu-- ----a--l---r-----u-o-ús? Q--- p---- e- d----- a------- Q-a- p-s-a e- d-r-e- a-t-b-s- ----------------------------- Quan passa el darrer autobús? 0
Máte cestovný lístok? Q---t----t--e-? Q-- t- b------- Q-e t- b-t-l-t- --------------- Que té bitllet? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. B-tlle-- ---o,-n- ------c. B------- – N-- n- e- t---- B-t-l-t- – N-, n- e- t-n-. -------------------------- Bitllet? – No, no en tinc. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. L-a---- -o-t- -- -e ---a---na mu-ta. L------ v---- h- d- p---- u-- m----- L-a-o-s v-s-è h- d- p-g-r u-a m-l-a- ------------------------------------ Llavors vostè ha de pagar una multa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?