Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   lv Vietējais sabiedriskais transports

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [trīsdesmit seši]

Vietējais sabiedriskais transports

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Kur-ir -utobus--p----ra? K-- i- a------- p------- K-r i- a-t-b-s- p-e-u-a- ------------------------ Kur ir autobusa pietura? 0
Ktorý autobus ide do centra? Kurš-au--b--s-bra-- u--cen-ru? K--- a------- b---- u- c------ K-r- a-t-b-s- b-a-c u- c-n-r-? ------------------------------ Kurš autobuss brauc uz centru? 0
Ktorou linkou musím ísť? Ar--u-----a-v-j----t-ole-b--- /-a--o-u---man ---r-uc? A- k--- t------- / t--------- / a------- m-- j------- A- k-r- t-a-v-j- / t-o-e-b-s- / a-t-b-s- m-n j-b-a-c- ----------------------------------------------------- Ar kuru tramvaju / trolejbusu / autobusu man jābrauc? 0
Musím prestúpiť? V-i-----i--j-p----žas? V-- m-- i- j---------- V-i m-n i- j-p-r-ē-a-? ---------------------- Vai man ir jāpārsēžas? 0
Kde musím prestúpiť? K-r-m-n------pā---ža-? K-- m-- i- j---------- K-r m-n i- j-p-r-ē-a-? ---------------------- Kur man ir jāpārsēžas? 0
Koľko stojí cestovný lístok? Ci---a-s-------š---s b-ļe-e? C-- m---- b--------- b------ C-k m-k-ā b-a-k-a-a- b-ļ-t-? ---------------------------- Cik maksā braukšanas biļete? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Cik p--tu---ir l-dz--en-r-m? C-- p------ i- l--- c------- C-k p-e-u-u i- l-d- c-n-r-m- ---------------------------- Cik pieturu ir līdz centram? 0
Tu musíte vystúpiť. Jum--------ā--k-pj. J--- š--- j-------- J-m- š-i- j-i-k-p-. ------------------- Jums šeit jāizkāpj. 0
Musíte vystúpiť vzadu. Ju-s -āi-kā---pa--iz-u-u-ējā---u--īm. J--- j------- p- a----------- d------ J-m- j-i-k-p- p- a-z-u-u-ē-ā- d-r-ī-. ------------------------------------- Jums jāizkāpj pa aizmugurējām durvīm. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. N-k--ais -et-o -ilcie-- n-ks -ē--5-m--ūtē-. N------- m---- v------- n--- p-- 5 m------- N-k-m-i- m-t-o v-l-i-n- n-k- p-c 5 m-n-t-m- ------------------------------------------- Nākamais metro vilciens nāks pēc 5 minūtēm. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. Nā-ama-s t------s-nā---p-c-10 --n--ēm. N------- t------- n--- p-- 1- m------- N-k-m-i- t-a-v-j- n-k- p-c 1- m-n-t-m- -------------------------------------- Nākamais tramvajs nāks pēc 10 minūtēm. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. N-k----- --tobu-s nāk--pēc--5 -inū-ēm. N------- a------- n--- p-- 1- m------- N-k-m-i- a-t-b-s- n-k- p-c 1- m-n-t-m- -------------------------------------- Nākamais autobuss nāks pēc 15 minūtēm. 0
Kedy ide posledné metro? C---s-ir--ē----is-me--o-vi--ien-? C---- i- p------- m---- v-------- C-k-s i- p-d-j-i- m-t-o v-l-i-n-? --------------------------------- Cikos ir pēdējais metro vilciens? 0
Kedy ide posledná električka? Ciko- -r--ēdēja----ramva-s? C---- i- p------- t-------- C-k-s i- p-d-j-i- t-a-v-j-? --------------------------- Cikos ir pēdējais tramvajs? 0
Kedy ide posledný autobus? C---s -- pēd-ja-s-au---u-s? C---- i- p------- a-------- C-k-s i- p-d-j-i- a-t-b-s-? --------------------------- Cikos ir pēdējais autobuss? 0
Máte cestovný lístok? Va--J-m--i- br--k--nas----ete? V-- J--- i- b--------- b------ V-i J-m- i- b-a-k-a-a- b-ļ-t-? ------------------------------ Vai Jums ir braukšanas biļete? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Biļ-t-- ---ē, ma--nav. B------ – N-- m-- n--- B-ļ-t-? – N-, m-n n-v- ---------------------- Biļete? – Nē, man nav. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. T----ums--ā-a--ā----a --ud-. T-- J--- j------ s--- n----- T-d J-m- j-m-k-ā s-d- n-u-a- ---------------------------- Tad Jums jāmaksā soda nauda. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?