Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   lt Tvarkymasis namuose

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [aštuoniolika]

Tvarkymasis namuose

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Ši--dien šeš---ie--s. Š------- š----------- Š-a-d-e- š-š-a-i-n-s- --------------------- Šiandien šeštadienis. 0
Dnes máme čas. Šia--i---(-e-)-t---m- --ik-. Š------- (---- t----- l----- Š-a-d-e- (-e-) t-r-m- l-i-o- ---------------------------- Šiandien (mes) turime laiko. 0
Dnes upratujeme byt. Šiandi-n---es) v---m- --tą. Š------- (---- v----- b---- Š-a-d-e- (-e-) v-l-m- b-t-. --------------------------- Šiandien (mes) valome butą. 0
Čistím kúpeľňu. A- valau / š-ei-i--v-ni-. A- v---- / š------ v----- A- v-l-u / š-e-č-u v-n-ą- ------------------------- Aš valau / šveičiu vonią. 0
Môj muž umýva auto. Ma-o -yr---p----a----o----lį. M--- v---- p----- a---------- M-n- v-r-s p-a-n- a-t-m-b-l-. ----------------------------- Mano vyras plauna automobilį. 0
Deti čistia bicykle. V----i v--o-d--r--iu-. V----- v--- d--------- V-i-a- v-l- d-i-a-i-s- ---------------------- Vaikai valo dviračius. 0
Stará mama polieva kvety. Sen--- lais---g----. S----- l----- g----- S-n-l- l-i-t- g-l-s- -------------------- Senelė laisto gėles. 0
Deti upratujú detskú izbu. Vaik-i t---k--v--------b-r-. V----- t----- v---- k------- V-i-a- t-a-k- v-i-ų k-m-a-į- ---------------------------- Vaikai tvarko vaikų kambarį. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M----v-r-- tv-r-- --v-----omąj- --al-. M--- v---- t----- s--- r------- s----- M-n- v-r-s t-a-k- s-v- r-š-m-j- s-a-ą- -------------------------------------- Mano vyras tvarko savo rašomąjį stalą. 0
Dávam prádlo do práčky. (--) ------kal-i-ius-į-s------lę. (--- d--- s--------- į s--------- (-š- d-d- s-a-b-n-u- į s-a-b-k-ę- --------------------------------- (Aš) dedu skalbinius į skalbyklę. 0
Vešiam prádlo. (Aš- dž--u-ta- -kal-inius. (--- d-------- s---------- (-š- d-i-u-t-u s-a-b-n-u-. -------------------------- (Aš) džiaustau skalbinius. 0
Žehlím prádlo. (Aš) l---nu-sk--b-n-us. (--- l----- s---------- (-š- l-g-n- s-a-b-n-u-. ----------------------- (Aš) lyginu skalbinius. 0
Okná sú špinavé. L-n--- (y-a) -----r-s. L----- (---- n-------- L-n-a- (-r-) n-š-a-ū-. ---------------------- Langai (yra) nešvarūs. 0
Dlážka je špinavá. Grin--s (yra- nešva--o-. G------ (---- n--------- G-i-d-s (-r-) n-š-a-i-s- ------------------------ Grindys (yra) nešvarios. 0
Riad je špinavý. Ind-i --ra) n---a-ū-. I---- (---- n-------- I-d-i (-r-) n-š-a-ū-. --------------------- Indai (yra) nešvarūs. 0
Kto umýva okná? Ka---alo----g-s? K-- v--- l------ K-s v-l- l-n-u-? ---------------- Kas valo langus? 0
Kto vysáva? Ka--siurbia-d--k--? K-- s------ d------ K-s s-u-b-a d-l-e-? ------------------- Kas siurbia dulkes? 0
Kto umýva riad? K-s -lau-- ----s? K-- p----- i----- K-s p-a-n- i-d-s- ----------------- Kas plauna indus? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !