Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   da Lokaltrafik

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [seksogtredive]

Lokaltrafik

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Hv-- e- b--------------? Hvor er busstoppestedet? 0
Ktorý autobus ide do centra? Hv----- b-- k---- t-- c------? Hvilken bus kører til centrum? 0
Ktorou linkou musím ísť? Hv----- l---- s--- j-- t---? Hvilken linje skal jeg tage? 0
Musím prestúpiť? Sk-- j-- s-----? Skal jeg skifte? 0
Kde musím prestúpiť? Hv-- s--- j-- s-----? Hvor skal jeg skifte? 0
Koľko stojí cestovný lístok? Hv-- k----- e- b-----? Hvad koster en billet? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Hv-- m---- s----------- e- d-- t-- c------? Hvor mange stoppesteder er der til centrum? 0
Tu musíte vystúpiť. Du s--- a- h--. Du skal af her. 0
Musíte vystúpiť vzadu. Du s--- s-- a- b------. Du skal stå af bagerst. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. De- n---- (m----)t-- k----- o- 5 m-------. Det næste (metro)tog kommer om 5 minutter. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. De- n---- s------- k----- o- 10 m-------. Den næste sporvogn kommer om 10 minutter. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. De- n---- b-- k----- o- 15 m-------. Den næste bus kommer om 15 minutter. 0
Kedy ide posledné metro? Hv----- g-- d-- s----- (m----)t--? Hvornår går det sidste (metro)tog? 0
Kedy ide posledná električka? Hv----- g-- d-- s----- s-------? Hvornår går den sidste sporvogn? 0
Kedy ide posledný autobus? Hv----- g-- d-- s----- b--? Hvornår går den sidste bus? 0
Máte cestovný lístok? Ha- d- k-------? Har du kørekort? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Et k-------? – N--- d-- h-- j-- i---. Et kørekort? – Nej, det har jeg ikke. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. Så s--- d- b----- e- b---. Så skal du betale en bøde. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?