Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   ro Transport public local

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [treizeci şi şase]

Transport public local

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? U-d- e-te s--ţia -e auto-uz? U--- e--- s----- d- a------- U-d- e-t- s-a-i- d- a-t-b-z- ---------------------------- Unde este staţia de autobuz? 0
Ktorý autobus ide do centra? C-r- auto-u--m--g- -- c---r-? C--- a------ m---- î- c------ C-r- a-t-b-z m-r-e î- c-n-r-? ----------------------------- Care autobuz merge în centru? 0
Ktorou linkou musím ísť? C- r-tă t--buie -ă u-m---? C- r--- t------ s- u---- ? C- r-t- t-e-u-e s- u-m-z ? -------------------------- Ce rută trebuie să urmez ? 0
Musím prestúpiť? T----ie s- sch--b----obuz--? T------ s- s----- a--------- T-e-u-e s- s-h-m- a-t-b-z-l- ---------------------------- Trebuie să schimb autobuzul? 0
Kde musím prestúpiť? U--- -reb-----ă --himb -uto--z--? U--- t------ s- s----- a--------- U-d- t-e-u-e s- s-h-m- a-t-b-z-l- --------------------------------- Unde trebuie să schimb autobuzul? 0
Koľko stojí cestovný lístok? Cât---st- -n-bil---de c-l--ori-? C-- c---- u- b---- d- c--------- C-t c-s-ă u- b-l-t d- c-l-t-r-e- -------------------------------- Cât costă un bilet de călătorie? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? C-te--t--ii--un- -â-ă-î--ce-tru? C--- s----- s--- p--- î- c------ C-t- s-a-i- s-n- p-n- î- c-n-r-? -------------------------------- Câte staţii sunt până în centru? 0
Tu musíte vystúpiť. T----ie -----borâ-- -ic-. T------ s- c------- a---- T-e-u-e s- c-b-r-ţ- a-c-. ------------------------- Trebuie să coborâţi aici. 0
Musíte vystúpiť vzadu. T------ să ---o--ţi-p-i- ---t-. T------ s- c------- p--- s----- T-e-u-e s- c-b-r-ţ- p-i- s-a-e- ------------------------------- Trebuie să coborâţi prin spate. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. Ur-ător-- met-o- -i---î--5----ut-. U-------- m----- v--- î- 5 m------ U-m-t-r-l m-t-o- v-n- î- 5 m-n-t-. ---------------------------------- Următorul metrou vine în 5 minute. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. U-măto-u-----m--- --ne-î---0 m---t-. U-------- t------ v--- î- 1- m------ U-m-t-r-l t-a-v-i v-n- î- 1- m-n-t-. ------------------------------------ Următorul tramvai vine în 10 minute. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. U-m--or-l-au-obuz v-ne-în 1- -i-u--. U-------- a------ v--- î- 1- m------ U-m-t-r-l a-t-b-z v-n- î- 1- m-n-t-. ------------------------------------ Următorul autobuz vine în 15 minute. 0
Kedy ide posledné metro? C-nd--l-a----lti-u- --t---? C--- p----- u------ m------ C-n- p-e-c- u-t-m-l m-t-o-? --------------------------- Când pleacă ultimul metrou? 0
Kedy ide posledná električka? Când----ac--u-tim-- ---mvai? C--- p----- u------ t------- C-n- p-e-c- u-t-m-l t-a-v-i- ---------------------------- Când pleacă ultimul tramvai? 0
Kedy ide posledný autobus? Cân----e-c--ulti--l------uz? C--- p----- u------ a------- C-n- p-e-c- u-t-m-l a-t-b-z- ---------------------------- Când pleacă ultimul autobuz? 0
Máte cestovný lístok? A---i u- bile---e -ă-ă--r-e? A---- u- b---- d- c--------- A-e-i u- b-l-t d- c-l-t-r-e- ---------------------------- Aveţi un bilet de călătorie? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Un --l------c-lă--r--?-–-Nu,--- am. U- b---- d- c--------- – N-- n- a-- U- b-l-t d- c-l-t-r-e- – N-, n- a-. ----------------------------------- Un bilet de călătorie? – Nu, nu am. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. A--n-i --ebu-- -------iţ--o ame-dă. A----- t------ s- p------ o a------ A-u-c- t-e-u-e s- p-ă-i-i o a-e-d-. ----------------------------------- Atunci trebuie să plătiţi o amendă. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?