Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   sr Јавни локални саобраћај

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [тридесет и шест]

36 [trideset i šest]

Јавни локални саобраћај

[Javni lokalni saobraćaj]

slovenčina srbčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Гд- ј- а-------- с------? Где је аутобуска станица? 0
G-- j- a-------- s------? Gd- j- a-------- s------? Gde je autobuska stanica? G-e j- a-t-b-s-a s-a-i-a? ------------------------?
Ktorý autobus ide do centra? Ко-- а------ в--- у ц-----? Који аутобус вози у центар? 0
K--- a------ v--- u c-----? Ko-- a------ v--- u c-----? Koji autobus vozi u centar? K-j- a-t-b-s v-z- u c-n-a-? --------------------------?
Ktorou linkou musím ísť? Ко-- л----- м---- у----? Коју линију морам узети? 0
K--- l----- m---- u----? Ko-- l----- m---- u----? Koju liniju moram uzeti? K-j- l-n-j- m-r-m u-e-i? -----------------------?
Musím prestúpiť? Мо--- л- п--------? Морам ли преседати? 0
M---- l- p--------? Mo--- l- p--------? Moram li presedati? M-r-m l- p-e-e-a-i? ------------------?
Kde musím prestúpiť? Гд- м---- п-------? Где морам пресести? 0
G-- m---- p-------? Gd- m---- p-------? Gde moram presesti? G-e m-r-m p-e-e-t-? ------------------?
Koľko stojí cestovný lístok? Ко---- к---- к----? Колико кошта карта? 0
K----- k---- k----? Ko---- k---- k----? Koliko košta karta? K-l-k- k-š-a k-r-a? ------------------?
Koľko zastávok je to ešte do centra? Ко---- с------ и-- д- ц-----? Колико станица има до центра? 0
K----- s------ i-- d- c-----? Ko---- s------ i-- d- c-----? Koliko stanica ima do centra? K-l-k- s-a-i-a i-a d- c-n-r-? ----------------------------?
Tu musíte vystúpiť. Мо---- о--- и----. Морате овде изаћи. 0
M----- o--- i---́i. Mo---- o--- i-----. Morate ovde izaći. M-r-t- o-d- i-a-́i. ----------------́-.
Musíte vystúpiť vzadu. Мо---- и---- н----. Морате изаћи назад. 0
M----- i---́i n----. Mo---- i----- n----. Morate izaći nazad. M-r-t- i-a-́i n-z-d. -----------́-------.
Ďalšie metro príde o 5 minút. Сл----- м---- д----- з- 5 м-----. Следећи метро долази за 5 минута. 0
S-----́i m---- d----- z- 5 m-----. Sl------ m---- d----- z- 5 m-----. Sledeći metro dolazi za 5 minuta. S-e-e-́i m-t-o d-l-z- z- 5 m-n-t-. ------́------------------5-------.
Ďalšia električka príde o 10 minút. Сл----- т------ д----- з- 10 м-----. Следећи трамвај долази за 10 минута. 0
S-----́i t------ d----- z- 10 m-----. Sl------ t------ d----- z- 10 m-----. Sledeći tramvaj dolazi za 10 minuta. S-e-e-́i t-a-v-j d-l-z- z- 10 m-n-t-. ------́--------------------10-------.
Ďalší autobus príde o 15 minút. Сл----- а------ д----- з- 15 м-----. Следећи аутобус долази за 15 минута. 0
S-----́i a------ d----- z- 15 m-----. Sl------ a------ d----- z- 15 m-----. Sledeći autobus dolazi za 15 minuta. S-e-e-́i a-t-b-s d-l-z- z- 15 m-n-t-. ------́--------------------15-------.
Kedy ide posledné metro? Ка-- в--- з---- м----? Када вози задњи метро? 0
K--- v--- z----- m----? Ka-- v--- z----- m----? Kada vozi zadnji metro? K-d- v-z- z-d-j- m-t-o? ----------------------?
Kedy ide posledná električka? Ка-- в--- з---- т------? Када вози задњи трамвај? 0
K--- v--- z----- t------? Ka-- v--- z----- t------? Kada vozi zadnji tramvaj? K-d- v-z- z-d-j- t-a-v-j? ------------------------?
Kedy ide posledný autobus? Ка-- в--- з---- а------? Када вози задњи аутобус? 0
K--- v--- z----- a------? Ka-- v--- z----- a------? Kada vozi zadnji autobus? K-d- v-z- z-d-j- a-t-b-s? ------------------------?
Máte cestovný lístok? Им--- л- в---- к----? Имате ли возну карту? 0
I---- l- v---- k----? Im--- l- v---- k----? Imate li voznu kartu? I-a-e l- v-z-u k-r-u? --------------------?
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Во--- к----? – Н-- н----. Возну карту? – Не, немам. 0
V---- k----? – N-, n----. Vo--- k----? – N-- n----. Voznu kartu? – Ne, nemam. V-z-u k-r-u? – N-, n-m-m. -----------?-–---,------.
Potom musíte zaplatiť pokutu. Он-- м----- п------ к----. Онда морате платити казну. 0
O--- m----- p------ k----. On-- m----- p------ k----. Onda morate platiti kaznu. O-d- m-r-t- p-a-i-i k-z-u. -------------------------.

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?