Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   et Ühistransport

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [kolmkümmend kuus]

Ühistransport

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Kus---u--b-ss--ea--s? Kus asub bussipeatus? K-s a-u- b-s-i-e-t-s- --------------------- Kus asub bussipeatus? 0
Ktorý autobus ide do centra? M---ine b----sõ-d-- k-sk--nna? Milline buss sõidab kesklinna? M-l-i-e b-s- s-i-a- k-s-l-n-a- ------------------------------ Milline buss sõidab kesklinna? 0
Ktorou linkou musím ísť? Mi-l-s--liin-g- p---sin -õi--a? Millise liiniga peaksin sõitma? M-l-i-e l-i-i-a p-a-s-n s-i-m-? ------------------------------- Millise liiniga peaksin sõitma? 0
Musím prestúpiť? K-- m----an -mb-- -st---? Kas ma pean ümber istuma? K-s m- p-a- ü-b-r i-t-m-? ------------------------- Kas ma pean ümber istuma? 0
Kde musím prestúpiť? K-- m- ü-be--i---m- ----? Kus ma ümber istuma pean? K-s m- ü-b-r i-t-m- p-a-? ------------------------- Kus ma ümber istuma pean? 0
Koľko stojí cestovný lístok? M-s ma-s-b -il-t? Mis maksab pilet? M-s m-k-a- p-l-t- ----------------- Mis maksab pilet? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? M-t- pe--u-t o- k--k-i-nan-? Mitu peatust on kesklinnani? M-t- p-a-u-t o- k-s-l-n-a-i- ---------------------------- Mitu peatust on kesklinnani? 0
Tu musíte vystúpiť. Te--eate-siin vä-jum-. Te peate siin väljuma. T- p-a-e s-i- v-l-u-a- ---------------------- Te peate siin väljuma. 0
Musíte vystúpiť vzadu. Te--eate -a-ant--ä-j--a. Te peate tagant väljuma. T- p-a-e t-g-n- v-l-u-a- ------------------------ Te peate tagant väljuma. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. Järgmi-e m--------g t---b-- mi-ut- -ä---t. Järgmine metroorong tuleb 5 minuti pärast. J-r-m-n- m-t-o-r-n- t-l-b 5 m-n-t- p-r-s-. ------------------------------------------ Järgmine metroorong tuleb 5 minuti pärast. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. Jär-mi-------m-t------0-m-nuti-pära-t. Järgmine tramm tuleb 10 minuti pärast. J-r-m-n- t-a-m t-l-b 1- m-n-t- p-r-s-. -------------------------------------- Järgmine tramm tuleb 10 minuti pärast. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. J--gm--e---ss-tuleb-15 -i-uti --r-s-. Järgmine buss tuleb 15 minuti pärast. J-r-m-n- b-s- t-l-b 1- m-n-t- p-r-s-. ------------------------------------- Järgmine buss tuleb 15 minuti pärast. 0
Kedy ide posledné metro? M-llal lähe- -----n---e-r-or-n-? Millal läheb viimane metroorong? M-l-a- l-h-b v-i-a-e m-t-o-r-n-? -------------------------------- Millal läheb viimane metroorong? 0
Kedy ide posledná električka? M---al --heb vii-a---t-amm? Millal läheb viimane tramm? M-l-a- l-h-b v-i-a-e t-a-m- --------------------------- Millal läheb viimane tramm? 0
Kedy ide posledný autobus? Mill-l-l-he--v--ma-------? Millal läheb viimane buss? M-l-a- l-h-b v-i-a-e b-s-? -------------------------- Millal läheb viimane buss? 0
Máte cestovný lístok? Ka- teil -- p-le-? Kas teil on pilet? K-s t-i- o- p-l-t- ------------------ Kas teil on pilet? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. P---t? – Ei- m-l--i ---. Pilet? – Ei, mul ei ole. P-l-t- – E-, m-l e- o-e- ------------------------ Pilet? – Ei, mul ei ole. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. S--s-p-at- t--trahvi m-k-m-. Siis peate te trahvi maksma. S-i- p-a-e t- t-a-v- m-k-m-. ---------------------------- Siis peate te trahvi maksma. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?