Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   ku Public transportation

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [sî û şeş]

Public transportation

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Raw-stge-- o-ob-sê-l--ku --? R--------- o------ l- k- y-- R-w-s-g-h- o-o-u-ê l- k- y-? ---------------------------- Rawestgeha otobusê li ku ye? 0
Ktorý autobus ide do centra? Kîj---o--b---d--e-naven-a baj--? K---- o----- d--- n------ b----- K-j-n o-o-u- d-ç- n-v-n-a b-j-r- -------------------------------- Kîjan otobus diçe navenda bajar? 0
Ktorou linkou musím ísť? D-v- ez l------n o-obu----iw-r-b-b-m? D--- e- l- k---- o------ s---- b----- D-v- e- l- k-j-n o-o-u-ê s-w-r b-b-m- ------------------------------------- Divê ez li kîjan otobusê siwar bibim? 0
Musím prestúpiť? V-g-h-rîna -i- he----d---? V--------- m-- h---- d---- V-g-h-r-n- m-n h-w-e d-k-? -------------------------- Veguherîna min hewce dike? 0
Kde musím prestúpiť? D-v- -z--i-kû---g--erîn-m? D--- e- l- k- v----------- D-v- e- l- k- v-g-h-r-n-m- -------------------------- Divê ez li kû veguherînim? 0
Koľko stojí cestovný lístok? B-ha-ê ---êt- ---a--e? B----- b----- ç---- e- B-h-y- b-l-t- ç-q-s e- ---------------------- Bihayê bilêtê çiqas e? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? H-y---a-e-d- --j---ç----r--es---h h-n-? H--- n------ b---- ç--- r-------- h---- H-y- n-v-n-a b-j-r ç-n- r-w-s-g-h h-n-? --------------------------------------- Heya navenda bajêr çend rawestgeh hene? 0
Tu musíte vystúpiť. Div--h---l- ----peya-b-bi-. D--- h-- l- v-- p--- b----- D-v- h-n l- v-r p-y- b-b-n- --------------------------- Divê hun li vir peya bibin. 0
Musíte vystúpiť vzadu. Di----m li---ş p----bi-. D--- e- l- p-- p--- b--- D-v- e- l- p-ş p-y- b-n- ------------------------ Divê em li paş peya bin. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. T--n----t---- ya--ê-d- --x--ekan de--ê. T---- m------ y- b- d- 5 x------ d- t-- T-ê-a m-t-o-ê y- b- d- 5 x-l-k-n d- t-. --------------------------------------- Trêna metroyê ya bê di 5 xulekan de tê. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. Tramw--- bê -i----xu-ek----e t-. T------- b- d- 1- x------ d- t-- T-a-w-y- b- d- 1- x-l-k-n d- t-. -------------------------------- Tramweya bê di 10 xulekan de tê. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. O--bu-a b- -- 15 xulek-n--e t-. O------ b- d- 1- x------ d- t-- O-o-u-a b- d- 1- x-l-k-n d- t-. ------------------------------- Otobusa bê di 15 xulekan de tê. 0
Kedy ide posledné metro? Met--ya dawî-ê--i---et-ç-n-a- ----a--be? M------ d----- d- s--- ç----- d- r------ M-t-o-a d-w-y- d- s-e- ç-n-a- d- r-d-b-? ---------------------------------------- Metroya dawîyê di saet çendan de radibe? 0
Kedy ide posledná električka? Tramw--a----î-ê -- s-e--çen-an -e--ad-be? T------- d----- d- s--- ç----- d- r------ T-a-w-y- d-w-y- d- s-e- ç-n-a- d- r-d-b-? ----------------------------------------- Tramweya dawîyê di saet çendan de radibe? 0
Kedy ide posledný autobus? Ot-bu-a--aw-y---- sa---ç--da- -e ra--be? O------ d----- d- s--- ç----- d- r------ O-o-u-a d-w-y- d- s-e- ç-n-a- d- r-d-b-? ---------------------------------------- Otobusa dawîyê di saet çendan de radibe? 0
Máte cestovný lístok? B----a----h--e? B----- w- h---- B-l-t- w- h-y-? --------------- Bilêta we heye? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. B-l-t--- -----ine ye. B----- - N-- t--- y-- B-l-t- - N-, t-n- y-. --------------------- Bilêt? - Na, tine ye. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. Wê---mê-divê--û- c--a-ê--i--n. W- d--- d--- h-- c----- b----- W- d-m- d-v- h-n c-z-y- b-d-n- ------------------------------ Wê demê divê hûn cezayê bidin. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?