Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   it Trasporti pubblici

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [trentasei]

Trasporti pubblici

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Do--- -- fermat- dell---tobu-? D---- l- f------ d------------ D-v-è l- f-r-a-a d-l-’-u-o-u-? ------------------------------ Dov’è la fermata dell’autobus? 0
Ktorý autobus ide do centra? Qu--e--ut-bu---- -n -e----? Q---- a------ v- i- c------ Q-a-e a-t-b-s v- i- c-n-r-? --------------------------- Quale autobus va in centro? 0
Ktorou linkou musím ísť? C-e-l-ne----v--prende--? C-- l---- d--- p-------- C-e l-n-a d-v- p-e-d-r-? ------------------------ Che linea devo prendere? 0
Musím prestúpiť? D-vo c-m---r-? D--- c-------- D-v- c-m-i-r-? -------------- Devo cambiare? 0
Kde musím prestúpiť? Dov- -e-- --m-----? D--- d--- c-------- D-v- d-v- c-m-i-r-? ------------------- Dove devo cambiare? 0
Koľko stojí cestovný lístok? Q-ant----sta--- b-g-i-tt-? Q----- c---- u- b--------- Q-a-t- c-s-a u- b-g-i-t-o- -------------------------- Quanto costa un biglietto? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Q-an-e--erm--e-c---ono f-n--in------o? Q----- f------ c- s--- f--- i- c------ Q-a-t- f-r-a-e c- s-n- f-n- i- c-n-r-? -------------------------------------- Quante fermate ci sono fino in centro? 0
Tu musíte vystúpiť. De-e-s-en--r--qu-. D--- s------- q--- D-v- s-e-d-r- q-i- ------------------ Deve scendere qui. 0
Musíte vystúpiť vzadu. D-ve s-e-d-re-d--t-o. D--- s------- d------ D-v- s-e-d-r- d-e-r-. --------------------- Deve scendere dietro. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. L- pro-------etropo--t-na -r-i-a fra --n-u- --nu--. L- p------- m------------ a----- f-- c----- m------ L- p-o-s-m- m-t-o-o-i-a-a a-r-v- f-a c-n-u- m-n-t-. --------------------------------------------------- La prossima metropolitana arriva fra cinque minuti. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. I- ---s-imo---am -------ra---e---m-nut-. I- p------- t--- p---- f-- d---- m------ I- p-o-s-m- t-a- p-s-a f-a d-e-i m-n-t-. ---------------------------------------- Il prossimo tram passa fra dieci minuti. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. Il---ossim-----ob-s-p---a -r- -uin----------i. I- p------- a------ p---- f-- q------- m------ I- p-o-s-m- a-t-b-s p-s-a f-a q-i-d-c- m-n-t-. ---------------------------------------------- Il prossimo autobus passa fra quindici minuti. 0
Kedy ide posledné metro? Qu-ndo-pa-te-l’-l-im- me-r-polit-na? Q----- p---- l------- m------------- Q-a-d- p-r-e l-u-t-m- m-t-o-o-i-a-a- ------------------------------------ Quando parte l’ultima metropolitana? 0
Kedy ide posledná električka? Q------part--l-----mo-t-a-? Q----- p---- l------- t---- Q-a-d- p-r-e l-u-t-m- t-a-? --------------------------- Quando parte l’ultimo tram? 0
Kedy ide posledný autobus? Q-and- -a-te-l--ltim- --t-bus? Q----- p---- l------- a------- Q-a-d- p-r-e l-u-t-m- a-t-b-s- ------------------------------ Quando parte l’ultimo autobus? 0
Máte cestovný lístok? Ha -----------o? H- i- b--------- H- i- b-g-i-t-o- ---------------- Ha il biglietto? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Il-b----e---?-– N-,-n----e l-ho. I- b--------- – N-- n-- c- l---- I- b-g-i-t-o- – N-, n-n c- l-h-. -------------------------------- Il biglietto? – No, non ce l’ho. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. Al-o-- -e-- pa---e -a mult-. A----- d--- p----- l- m----- A-l-r- d-v- p-g-r- l- m-l-a- ---------------------------- Allora deve pagare la multa. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?