Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   lt Traukinyje

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trisdešimt keturi]

Traukinyje

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Ar---- -r---in-s-į-Be---n-? A- t-- t-------- į B------- A- t-i t-a-k-n-s į B-r-y-ą- --------------------------- Ar tai traukinys į Berlyną? 0
Kedy odchádza vlak? K-d--tra-k--ys---v--s--? K--- t-------- i-------- K-d- t-a-k-n-s i-v-k-t-? ------------------------ Kada traukinys išvyksta? 0
Kedy príde vlak do Berlína? K-d--t--ukin-- -t---s-- į-Be---n-? K--- t-------- a------- į B------- K-d- t-a-k-n-s a-v-k-t- į B-r-y-ą- ---------------------------------- Kada traukinys atvyksta į Berlyną? 0
Prepáčte, môžem prejsť? A---prašau--ar---l-u---ae-ti? A---------- a- g---- p------- A-s-p-a-a-, a- g-l-u p-a-i-i- ----------------------------- Atsiprašau, ar galiu praeiti? 0
Myslím si, že to je moje miesto. (A-)--a---- -ad ta--m-n- vi---. (--- m----- k-- t-- m--- v----- (-š- m-n-u- k-d t-i m-n- v-e-a- ------------------------------- (Aš) manau, kad tai mano vieta. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. (--- m----,--a--(---) s------ma-o-v------. (--- m----- k-- (---- s----- m--- v------- (-š- m-n-u- k-d (-ū-) s-d-t- m-n- v-e-o-e- ------------------------------------------ (Aš) manau, kad (jūs) sėdite mano vietoje. 0
Kde je lôžkový vozeň? K-r -r- --egam---- -a---a-? K-- y-- m--------- v------- K-r y-a m-e-a-a-i- v-g-n-s- --------------------------- Kur yra miegamasis vagonas? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. M--g-ma--s-v--o--s yr--tr-ukin-o -a--. M--------- v------ y-- t-------- g---- M-e-a-a-i- v-g-n-s y-a t-a-k-n-o g-l-. -------------------------------------- Miegamasis vagonas yra traukinio gale. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. O kur y-- v--onas-re-t---na-? — ------je. O k-- y-- v------------------ — P-------- O k-r y-a v-g-n-s-r-s-o-a-a-? — P-i-k-j-. ----------------------------------------- O kur yra vagonas-restoranas? — Priekyje. 0
Môžem spať dole? Ar-ga-iu--ie-ot---pač--j-? A- g---- m------ a-------- A- g-l-u m-e-o-i a-a-i-j-? -------------------------- Ar galiu miegoti apačioje? 0
Môžem spať v strede? A- g-liu---eg-t-----ury-e? A- g---- m------ v-------- A- g-l-u m-e-o-i v-d-r-j-? -------------------------- Ar galiu miegoti viduryje? 0
Môžem spať hore? A- g-l-u mie-oti --rš---? A- g---- m------ v------- A- g-l-u m-e-o-i v-r-u-e- ------------------------- Ar galiu miegoti viršuje? 0
Kedy budeme na hranici? Kad--bū-i---p--e--ie-os? K--- b----- p--- s------ K-d- b-s-m- p-i- s-e-o-? ------------------------ Kada būsime prie sienos? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Ki-- tru--- k----nė-į -e-l---? K--- t----- k------ į B------- K-e- t-u-k- k-l-o-ė į B-r-y-ą- ------------------------------ Kiek trunka kelionė į Berlyną? 0
Má vlak meškanie? A---r-ukin-- -ė-uo-a? A- t-------- v------- A- t-a-k-n-s v-l-o-a- --------------------- Ar traukinys vėluoja? 0
Máte niečo na čítanie? Ar-t----e-k--no-- ----a-----? A- t----- k- n--- p---------- A- t-r-t- k- n-r- p-s-a-t-t-? ----------------------------- Ar turite ką nors paskaityti? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Ar -ia g--i-- g---i-------s (p-)-v--gy---i- -at--)--e-t-? A- č-- g----- g---- k- n--- (--- v------ i- (----- g----- A- č-a g-l-m- g-u-i k- n-r- (-a- v-l-y-i i- (-t-i- g-r-i- --------------------------------------------------------- Ar čia galima gauti ko nors (pa) valgyti ir (atsi) gerti? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? A- -a-i-e m--e paž--i-ti 7-(septin--)-----ndą? A- g----- m--- p-------- 7 (--------- v------- A- g-l-t- m-n- p-ž-d-n-i 7 (-e-t-n-ą- v-l-n-ą- ---------------------------------------------- Ar galite mane pažadinti 7 (septintą) valandą? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!