Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   lt Šalutiniai sakiniai su ar

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [devyniasdešimt trys]

Šalutiniai sakiniai su ar

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. (--- n--i---, ar--i- m-n- ----. (--- n------- a- j-- m--- m---- (-š- n-ž-n-u- a- j-s m-n- m-l-. ------------------------------- (Aš) nežinau, ar jis mane myli. 0
Neviem, či sa vráti. (--- n--i--u---r-jis-g--š. (--- n------- a- j-- g---- (-š- n-ž-n-u- a- j-s g-į-. -------------------------- (Aš) nežinau, ar jis grįš. 0
Neviem, či mi zavolá. (--) -e--n----ar -is --n p---amb--s. (--- n------- a- j-- m-- p---------- (-š- n-ž-n-u- a- j-s m-n p-s-a-b-n-. ------------------------------------ (Aš) nežinau, ar jis man paskambins. 0
Či ma vôbec ľúbi? Ar--is--ane--y-i? A- j-- m--- m---- A- j-s m-n- m-l-? ----------------- Ar jis mane myli? 0
Či sa vôbec vráti? Ar jis g-į-? A- j-- g---- A- j-s g-į-? ------------ Ar jis grįš? 0
Či mi vôbec zavolá? Ar -i----n -as-a--in-? A- j-- m-- p---------- A- j-s m-n p-s-a-b-n-? ---------------------- Ar jis man paskambins? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. A--k-au-iu-savę----- jis -----man--g------. A- k------ s----- a- j-- a--- m--- g------- A- k-a-s-u s-v-s- a- j-s a-i- m-n- g-l-o-a- ------------------------------------------- Aš klausiu savęs, ar jis apie mane galvoja. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Aš--l-u--- savęs, -- -is-t-ri -i--. A- k------ s----- a- j-- t--- k---- A- k-a-s-u s-v-s- a- j-s t-r- k-t-. ----------------------------------- Aš klausiu savęs, ar jis turi kitą. 0
Pýtam sa, či klame. Aš-kl----u--a---,-a--j-s n--el----. A- k------ s----- a- j-- n--------- A- k-a-s-u s-v-s- a- j-s n-m-l-o-a- ----------------------------------- Aš klausiu savęs, ar jis nemeluoja. 0
Či len na mňa myslí? Ar---- ---e------ga-----? A- j-- a--- m--- g------- A- j-s a-i- m-n- g-l-o-a- ------------------------- Ar jis apie mane galvoja? 0
Či len nemá nejakú druhú? Ar jis-tu-i ki--? A- j-- t--- k---- A- j-s t-r- k-t-? ----------------- Ar jis turi kitą? 0
Či len hovorí pravdu? Ar-j-s-sa---t-esą? A- j-- s--- t----- A- j-s s-k- t-e-ą- ------------------ Ar jis sako tiesą? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. (Aš)------j-, ar -aš)-ja- ------ ---inku. (--- a------- a- (--- j-- t----- p------- (-š- a-e-o-u- a- (-š- j-m t-k-a- p-t-n-u- ----------------------------------------- (Aš) abejoju, ar (aš) jam tikrai patinku. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. (-š- abe-oj-,-ar j----a- -a-a-y-. (--- a------- a- j-- m-- p------- (-š- a-e-o-u- a- j-s m-n p-r-š-s- --------------------------------- (Aš) abejoju, ar jis man parašys. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. (-------joju- a--j-s -ane---s. (--- a------- a- j-- m--- v--- (-š- a-e-o-u- a- j-s m-n- v-s- ------------------------------ (Aš) abejoju, ar jis mane ves. 0
Ći ma má len naozaj rád? A--tik--i ------ p-tin--? A- t----- a- j-- p------- A- t-k-a- a- j-m p-t-n-u- ------------------------- Ar tikrai aš jam patinku? 0
Či mi len napíše? Ar --s-m-n-p--a---? A- j-- m-- p------- A- j-s m-n p-r-š-s- ------------------- Ar jis man parašys? 0
Či sa len so mnou ožení? A- j----a-- -es? A- j-- m--- v--- A- j-s m-n- v-s- ---------------- Ar jis mane ves? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...