Slovníček fráz

sk Radové číslovky   »   hr Redni brojevi

61 [šesťdesiatjeden]

Radové číslovky

Radové číslovky

61 [šezdeset i jedan]

Redni brojevi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Prvý mesiac je január. Pr-i mjes-c--e -i-eča--. P--- m----- j- s-------- P-v- m-e-e- j- s-j-č-n-. ------------------------ Prvi mjesec je siječanj. 0
Druhý mesiac je február. D---i--jesec--e--e-j-č-. D---- m----- j- v------- D-u-i m-e-e- j- v-l-a-a- ------------------------ Drugi mjesec je veljača. 0
Tretí mesiac je marec. Treć- --e-ec j- -ž----. T---- m----- j- o------ T-e-i m-e-e- j- o-u-a-. ----------------------- Treći mjesec je ožujak. 0
Štvrtý mesiac je apríl. Č--v-t--mjes---je-t-a--n-. Č------ m----- j- t------- Č-t-r-i m-e-e- j- t-a-a-j- -------------------------- Četvrti mjesec je travanj. 0
Piaty mesiac je máj. Pe-- m-es-c-je--v-ba-j. P--- m----- j- s------- P-t- m-e-e- j- s-i-a-j- ----------------------- Peti mjesec je svibanj. 0
Šiesty mesiac je jún. Šes-i ---se- je--i--nj. Š---- m----- j- l------ Š-s-i m-e-e- j- l-p-n-. ----------------------- Šesti mjesec je lipanj. 0
Šesť mesiacov je pol roka. Š--- -je--ci--e---l- -odine. Š--- m------ j- p--- g------ Š-s- m-e-e-i j- p-l- g-d-n-. ---------------------------- Šest mjeseci je pola godine. 0
Január, február, marec, S-ječanj, --l--ča, -ž--ak, S-------- v------- o------ S-j-č-n-, v-l-a-a- o-u-a-, -------------------------- Siječanj, veljača, ožujak, 0
apríl, máj a jún. t-avan-,-s-iban- - li-an-. t------- s------ i l------ t-a-a-j- s-i-a-j i l-p-n-. -------------------------- travanj, svibanj i lipanj. 0
Siedmy mesiac je júl. S---i--j---c----s-----. S---- m----- j- s------ S-d-i m-e-e- j- s-p-n-. ----------------------- Sedmi mjesec je srpanj. 0
Ôsmy mesiac je august. Osm--m-ese--j- k--ovoz. O--- m----- j- k------- O-m- m-e-e- j- k-l-v-z- ----------------------- Osmi mjesec je kolovoz. 0
Deviaty mesiac je september. D--e------s-- -e-ru--n. D----- m----- j- r----- D-v-t- m-e-e- j- r-j-n- ----------------------- Deveti mjesec je rujan. 0
Desiaty mesiac je október. D-se-- mjes-- je l-st-p-d. D----- m----- j- l-------- D-s-t- m-e-e- j- l-s-o-a-. -------------------------- Deseti mjesec je listopad. 0
Jedenásty mesiac je november. J--an-e-t----esec----s--deni. J--------- m----- j- s------- J-d-n-e-t- m-e-e- j- s-u-e-i- ----------------------------- Jedanaesti mjesec je studeni. 0
Dvanásty mesiac je december. Dvan-e--- mj-s-c -e---o--na-. D-------- m----- j- p-------- D-a-a-s-i m-e-e- j- p-o-i-a-. ----------------------------- Dvanaesti mjesec je prosinac. 0
Dvanásť mesiacov je jeden rok. Dv-na-s---jes--i -- ---na--odina. D------- m------ j- j---- g------ D-a-a-s- m-e-e-i j- j-d-a g-d-n-. --------------------------------- Dvanaest mjeseci je jedna godina. 0
Júl, august, september, Sr-a-j---olo---- -----, S------ k------- r----- S-p-n-, k-l-v-z- r-j-n- ----------------------- Srpanj, kolovoz, rujan, 0
október, november a december. l-st--ad--s--den- i-----i-ac. l-------- s------ i p-------- l-s-o-a-, s-u-e-i i p-o-i-a-. ----------------------------- listopad, studeni i prosinac. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk je vždy najdôležitejší

Materinský jazyk je prvým jazykom, ktorý sa naučíme. Deje sa tak automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali. Väčšina ľudí má iba jeden materinský jazyk. Ostatné jazyky sa učia ako cudzie jazyky. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí vyrastajú s viacerými jazykmi. Väčšinou však hovoria týmito jazykmi na rôznej úrovni. Často ich tiež používajú inak. Napríklad jeden z nich používajú v práci. A ten druhý doma. To, ako dobre jazyk ovládame, závisí na mnohých faktoroch. Keď sa ho učíme ako malé deti, obyčajne ho zvládame dobre. Centrum reči v mozgu nám v prvých rokoch života funguje najefektívnejšie. Tiež je dôležité, ako často jazyk používame. Čím viac hovoríme, tým sme v ňom lepší. Vedci si však myslia, že človek nikdy nemôže hovoriť dvoma jazykmi rovnako dobre. Jeden jazyk je vždy dôležitejší. Túto domnienku potvrdzujú aj experimenty. Jedna štúdia testovala rôznych ľudí. Polovica z nich hovorila plynule dvoma jazykmi. Materinským jazykom bola čínština, druhým jazykom bola angličtina. Druhá polovica ľudí hovorila iba anglicky, bol to ich materinský jazyk. Tieto osoby mali vyriešiť jednoduché úlohy v angličtine. Pritom im bola meraná mozgová aktivita. Mozgové aktivity týchto subjektov vykazovali značné odlišnosti! Jedna časť mozgu bola obzvlášť aktívna u ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Naproti tomu ľudia s jedným jazykom nevykazovali v tejto oblasti žiadnu aktivitu. Obe skupiny vyriešili tieto úlohy rovnako rýchlo a rovnako dobre. Napriek tomu si Číňania všetko ešte prekladali do svojho materinského jazyka ...