Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   hr nešto zamoliti

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [sedamdeset i četiri]

nešto zamoliti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? Možete li----o-i--t--kosu? Možete li mi ošišati kosu? M-ž-t- l- m- o-i-a-i k-s-? -------------------------- Možete li mi ošišati kosu? 0
Nie príliš na krátko, prosím. N--pre-ra--o- --li-. Ne prekratko, molim. N- p-e-r-t-o- m-l-m- -------------------- Ne prekratko, molim. 0
Trochu kratšie, prosím. M-lo k-a-e--m-l-m. Malo kraće, molim. M-l- k-a-e- m-l-m- ------------------ Malo kraće, molim. 0
Môžete vyvolať fotky? Može------razv--i -o-ograf---? Možete li razviti fotografije? M-ž-t- l- r-z-i-i f-t-g-a-i-e- ------------------------------ Možete li razviti fotografije? 0
Fotky sú na CD. F-tog---ije su--------. Fotografije su na CD-u. F-t-g-a-i-e s- n- C---. ----------------------- Fotografije su na CD-u. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. Foto-r-fi-- s--u kam-ri. Fotografije su u kameri. F-t-g-a-i-e s- u k-m-r-. ------------------------ Fotografije su u kameri. 0
Môžete opraviť tie hodiny? Može-- -----p-av-ti-sa-? Možete li popraviti sat? M-ž-t- l- p-p-a-i-i s-t- ------------------------ Možete li popraviti sat? 0
Sklo je rozbité. St-klo-je-po-omlj-no. Staklo je polomljeno. S-a-l- j- p-l-m-j-n-. --------------------- Staklo je polomljeno. 0
Batéria je prázdna. B---rij- je--raz--. Baterija je prazna. B-t-r-j- j- p-a-n-. ------------------- Baterija je prazna. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? M-žet- li -g-ača-i -o-ul-u? Možete li oglačati košulju? M-ž-t- l- o-l-č-t- k-š-l-u- --------------------------- Možete li oglačati košulju? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Mo-e-e-li-----t-t- hl--e? Možete li očistiti hlače? M-ž-t- l- o-i-t-t- h-a-e- ------------------------- Možete li očistiti hlače? 0
Môžete opraviť tie topánky? M----e li--o---v-ti --pele? Možete li popraviti cipele? M-ž-t- l- p-p-a-i-i c-p-l-? --------------------------- Možete li popraviti cipele? 0
Môžete mi dať oheň? M-žete li -i--at--v-t--? Možete li mi dati vatre? M-ž-t- l- m- d-t- v-t-e- ------------------------ Možete li mi dati vatre? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? I-a-e-li ---i-----i -p--j--? Imate li šibice ili upaljač? I-a-e l- š-b-c- i-i u-a-j-č- ---------------------------- Imate li šibice ili upaljač? 0
Máte popolník? Ima-- -- pep---a--? Imate li pepeljaru? I-a-e l- p-p-l-a-u- ------------------- Imate li pepeljaru? 0
Fajčíte cigary? P-š--e-l--cig-r-? Pušite li cigare? P-š-t- l- c-g-r-? ----------------- Pušite li cigare? 0
Fajčíte cigarety? P--i-e l---i-arete? Pušite li cigarete? P-š-t- l- c-g-r-t-? ------------------- Pušite li cigarete? 0
Fajčíte fajku? Puši-- -- --lu? Pušite li lulu? P-š-t- l- l-l-? --------------- Pušite li lulu? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...