Slovníček fráz

sk Radové číslovky   »   be Парадкавыя лічэбнікі

61 [šesťdesiatjeden]

Radové číslovky

Radové číslovky

61 [шэсцьдзесят адзін]

61 [shests’dzesyat adzіn]

Парадкавыя лічэбнікі

Paradkavyya lіchebnіkі

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Prvý mesiac je január. Перш- м-ся--–----д----. П____ м____ – с________ П-р-ы м-с-ц – с-у-з-н-. ----------------------- Першы месяц – студзень. 0
P-rshy -es--ts-–----d-en’. P_____ m______ – s________ P-r-h- m-s-a-s – s-u-z-n-. -------------------------- Pershy mesyats – studzen’.
Druhý mesiac je február. Д-у-і --с-ц-– -ю-ы. Д____ м____ – л____ Д-у-і м-с-ц – л-т-. ------------------- Другі месяц – люты. 0
D-u-- -esya-- - ly-t-. D____ m______ – l_____ D-u-і m-s-a-s – l-u-y- ---------------------- Drugі mesyats – lyuty.
Tretí mesiac je marec. Тр--і-ме-яц-–--а--вік. Т____ м____ – с_______ Т-э-і м-с-ц – с-к-в-к- ---------------------- Трэці месяц – сакавік. 0
Tret----e-ya------ak-vіk. T_____ m______ – s_______ T-e-s- m-s-a-s – s-k-v-k- ------------------------- Tretsі mesyats – sakavіk.
Štvrtý mesiac je apríl. Ч-ц-ё-ты-ме-яц-– -р-сав-к. Ч_______ м____ – к________ Ч-ц-ё-т- м-с-ц – к-а-а-і-. -------------------------- Чацвёрты месяц – красавік. 0
C-a---e--- me----s – ---s-vіk. C_________ m______ – k________ C-a-s-e-t- m-s-a-s – k-a-a-і-. ------------------------------ Chatsverty mesyats – krasavіk.
Piaty mesiac je máj. П-ты-меся--–---й. П___ м____ – м___ П-т- м-с-ц – м-й- ----------------- Пяты месяц – май. 0
Py----me---ts-- m--. P____ m______ – m___ P-a-y m-s-a-s – m-y- -------------------- Pyaty mesyats – may.
Šiesty mesiac je jún. Ш--ты--е-я- –--------. Ш____ м____ – ч_______ Ш-с-ы м-с-ц – ч-р-е-ь- ---------------------- Шосты месяц – чэрвень. 0
S----- me---ts --c-erv---. S_____ m______ – c________ S-o-t- m-s-a-s – c-e-v-n-. -------------------------- Shosty mesyats – cherven’.
Šesť mesiacov je pol roka. Шэ--ь-мес-ц-ў - г-та пал-в- ----. Ш____ м______ – г___ п_____ г____ Ш-с-ь м-с-ц-ў – г-т- п-л-в- г-д-. --------------------------------- Шэсць месяцаў – гэта палова года. 0
S-e-ts- me-y-t--u-–--eta------a--o-a. S______ m________ – g___ p_____ g____ S-e-t-’ m-s-a-s-u – g-t- p-l-v- g-d-. ------------------------------------- Shests’ mesyatsau – geta palova goda.
Január, február, marec, С--дзе--- лю--,--акав-к, С________ л____ с_______ С-у-з-н-, л-т-, с-к-в-к- ------------------------ Студзень, люты, сакавік, 0
S-u-z---, ly-ty, sak---k, S________ l_____ s_______ S-u-z-n-, l-u-y- s-k-v-k- ------------------------- Studzen’, lyuty, sakavіk,
apríl, máj a jún. крас-в-к----- і ч--вень. к________ м__ і ч_______ к-а-а-і-, м-й і ч-р-е-ь- ------------------------ красавік, май і чэрвень. 0
kr-sa---, -a--- che-ve-’. k________ m__ і c________ k-a-a-і-, m-y і c-e-v-n-. ------------------------- krasavіk, may і cherven’.
Siedmy mesiac je júl. С-----есяц-– ліпень. С___ м____ – л______ С-м- м-с-ц – л-п-н-. -------------------- Сёмы месяц – ліпень. 0
Semy---s---s---lіp-n-. S___ m______ – l______ S-m- m-s-a-s – l-p-n-. ---------------------- Semy mesyats – lіpen’.
Ôsmy mesiac je august. В-с--ы-меся--- ж---е-ь. В_____ м____ – ж_______ В-с-м- м-с-ц – ж-і-е-ь- ----------------------- Восьмы месяц – жнівень. 0
V---my m--ya------h-і----. V_____ m______ – z________ V-s-m- m-s-a-s – z-n-v-n-. -------------------------- Vos’my mesyats – zhnіven’.
Deviaty mesiac je september. Д--вя-- м-с---- в------ь. Д______ м____ – в________ Д-е-я-ы м-с-ц – в-р-с-н-. ------------------------- Дзевяты месяц – верасень. 0
Dz------ -es-at- - ---a-e--. D_______ m______ – v________ D-e-y-t- m-s-a-s – v-r-s-n-. ---------------------------- Dzevyaty mesyats – verasen’.
Desiaty mesiac je október. Д-е-----м---ц ----ст-ычн--. Д______ м____ – к__________ Д-е-я-ы м-с-ц – к-с-р-ч-і-. --------------------------- Дзесяты месяц – кастрычнік. 0
D--sya-y ----at--– kast--c-n--. D_______ m______ – k___________ D-e-y-t- m-s-a-s – k-s-r-c-n-k- ------------------------------- Dzesyaty mesyats – kastrychnіk.
Jedenásty mesiac je november. А-зінац-а-ы -ес-ц – л--та---. А__________ м____ – л________ А-з-н-ц-а-ы м-с-ц – л-с-а-а-. ----------------------------- Адзінаццаты месяц – лістапад. 0
A-zі---sts-t--me--at----l-s----d. A____________ m______ – l________ A-z-n-t-t-a-y m-s-a-s – l-s-a-a-. --------------------------------- Adzіnatstsaty mesyats – lіstapad.
Dvanásty mesiac je december. Д--н-ц---ы -есяц---с--ж-н-. Д_________ м____ – с_______ Д-а-а-ц-т- м-с-ц – с-е-а-ь- --------------------------- Дванаццаты месяц – снежань. 0
D--nat-t---- mesy-ts-–-snez---’. D___________ m______ – s________ D-a-a-s-s-t- m-s-a-s – s-e-h-n-. -------------------------------- Dvanatstsaty mesyats – snezhan’.
Dvanásť mesiacov je jeden rok. Д-ана--аць --с-ц-- –--эт- -од. Д_________ м______ – г___ г___ Д-а-а-ц-ц- м-с-ц-ў – г-т- г-д- ------------------------------ Дванаццаць месяцаў – гэта год. 0
Dva--ts--a-s’ me-ya---u – --t- g--. D____________ m________ – g___ g___ D-a-a-s-s-t-’ m-s-a-s-u – g-t- g-d- ----------------------------------- Dvanatstsats’ mesyatsau – geta god.
Júl, august, september, Л-п---- жн-в---, ве-ас--ь, Л______ ж_______ в________ Л-п-н-, ж-і-е-ь- в-р-с-н-, -------------------------- Ліпень, жнівень, верасень, 0
L-p--’,---n--e-’,-v-rasen’, L______ z________ v________ L-p-n-, z-n-v-n-, v-r-s-n-, --------------------------- Lіpen’, zhnіven’, verasen’,
október, november a december. кастрычн-к- л-ста-ад -----ж-н-. к__________ л_______ і с_______ к-с-р-ч-і-, л-с-а-а- і с-е-а-ь- ------------------------------- кастрычнік, лістапад і снежань. 0
k----y-----, l---a--d ---n-z-a-’. k___________ l_______ і s________ k-s-r-c-n-k- l-s-a-a- і s-e-h-n-. --------------------------------- kastrychnіk, lіstapad і snezhan’.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk je vždy najdôležitejší

Materinský jazyk je prvým jazykom, ktorý sa naučíme. Deje sa tak automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali. Väčšina ľudí má iba jeden materinský jazyk. Ostatné jazyky sa učia ako cudzie jazyky. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí vyrastajú s viacerými jazykmi. Väčšinou však hovoria týmito jazykmi na rôznej úrovni. Často ich tiež používajú inak. Napríklad jeden z nich používajú v práci. A ten druhý doma. To, ako dobre jazyk ovládame, závisí na mnohých faktoroch. Keď sa ho učíme ako malé deti, obyčajne ho zvládame dobre. Centrum reči v mozgu nám v prvých rokoch života funguje najefektívnejšie. Tiež je dôležité, ako často jazyk používame. Čím viac hovoríme, tým sme v ňom lepší. Vedci si však myslia, že človek nikdy nemôže hovoriť dvoma jazykmi rovnako dobre. Jeden jazyk je vždy dôležitejší. Túto domnienku potvrdzujú aj experimenty. Jedna štúdia testovala rôznych ľudí. Polovica z nich hovorila plynule dvoma jazykmi. Materinským jazykom bola čínština, druhým jazykom bola angličtina. Druhá polovica ľudí hovorila iba anglicky, bol to ich materinský jazyk. Tieto osoby mali vyriešiť jednoduché úlohy v angličtine. Pritom im bola meraná mozgová aktivita. Mozgové aktivity týchto subjektov vykazovali značné odlišnosti! Jedna časť mozgu bola obzvlášť aktívna u ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Naproti tomu ľudia s jedným jazykom nevykazovali v tejto oblasti žiadnu aktivitu. Obe skupiny vyriešili tieto úlohy rovnako rýchlo a rovnako dobre. Napriek tomu si Číňania všetko ešte prekladali do svojho materinského jazyka ...