Slovníček fráz

sk Práca   »   hr Raditi

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [pedeset i pet]

Raditi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Š-o--te -o -an----j-? Š-- s-- p- z--------- Š-o s-e p- z-n-m-n-u- --------------------- Što ste po zanimanju? 0
Môj muž je povolaním lekár. M-j -u---e l-----i--p---an-man-u. M-- m-- j- l------- p- z--------- M-j m-ž j- l-j-č-i- p- z-n-m-n-u- --------------------------------- Moj muž je liječnik po zanimanju. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Radim -ol- r-dno- v--m--a kao m-dic-n--------ra. R---- p--- r----- v------ k-- m--------- s------ R-d-m p-l- r-d-o- v-e-e-a k-o m-d-c-n-k- s-s-r-. ------------------------------------------------ Radim pola radnog vremena kao medicinska sestra. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. U----- ć--o---b-----i--vinu. U----- ć--- d----- m-------- U-k-r- ć-m- d-b-t- m-r-v-n-. ---------------------------- Uskoro ćemo dobiti mirovinu. 0
Ale dane sú vysoké. A-i p-r-z--su v---ki. A-- p----- s- v------ A-i p-r-z- s- v-s-k-. --------------------- Ali porezi su visoki. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. I-zdr-v--ven---si----n---je-skup-. I z---------- o--------- j- s----- I z-r-v-t-e-o o-i-u-a-j- j- s-u-o- ---------------------------------- I zdravstveno osiguranje je skupo. 0
Čím by si raz chcel byť? Št---e--š--e-nom -o--at-? Š-- ž---- j----- p------- Š-o ž-l-š j-d-o- p-s-a-i- ------------------------- Što želiš jednom postati? 0
Chcel by som byť inžinierom. Ž---- -------ž--jer. Ž---- b--- i-------- Ž-l-m b-t- i-ž-n-e-. -------------------- Želim biti inženjer. 0
Chcem študovať na univerzite. Ž---m st----at- -- ---učili--u. Ž---- s-------- n- s----------- Ž-l-m s-u-i-a-i n- s-e-č-l-š-u- ------------------------------- Želim studirati na sveučilištu. 0
Som praktikant. Ja--am ----ra-nik. J- s-- p---------- J- s-m p-i-r-v-i-. ------------------ Ja sam pripravnik. 0
Nezarábam veľa. N---a-a-u--m -u--. N- z-------- p---- N- z-r-đ-j-m p-n-. ------------------ Ne zarađujem puno. 0
Praxujem v zahraničí. Odrađu-em pr-pr--nički--------i---e-s-vu. O-------- p----------- s--- u i---------- O-r-đ-j-m p-i-r-v-i-k- s-a- u i-o-e-s-v-. ----------------------------------------- Odrađujem pripravnički staž u inozemstvu. 0
Toto je môj šéf. O-- je m-- -e-. O-- j- m-- š--- O-o j- m-j š-f- --------------- Ovo je moj šef. 0
Mám milých kolegov. I-a---r--e -o----. I--- d---- k------ I-a- d-a-e k-l-g-. ------------------ Imam drage kolege. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. U -odn--u-i-ek-ide-- ---antinu. U p---- u----- i---- u k------- U p-d-e u-i-e- i-e-o u k-n-i-u- ------------------------------- U podne uvijek idemo u kantinu. 0
Hľadám prácu. T--ž-- rad-o mjesto. T----- r---- m------ T-a-i- r-d-o m-e-t-. -------------------- Tražim radno mjesto. 0
Už rok som nezamestnaný. J--sa- v-ć-g-------an----za-o---- / --. J- s-- v-- g----- d--- n--------- / --- J- s-m v-ć g-d-n- d-n- n-z-p-s-e- / --. --------------------------------------- Ja sam već godinu dana nezaposlen / -a. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. U---oj -e-lji im--p-e---- ---apos---i-. U o--- z----- i-- p------ n------------ U o-o- z-m-j- i-a p-e-i-e n-z-p-s-e-i-. --------------------------------------- U ovoj zemlji ima previše nezaposlenih. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?