Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   it Frasi secondarie con se

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [novantatré]

Frasi secondarie con se

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. No- -o -e mi a-a. Non so se mi ama. N-n s- s- m- a-a- ----------------- Non so se mi ama. 0
Neviem, či sa vráti. No--s--se-r-torn-. Non so se ritorna. N-n s- s- r-t-r-a- ------------------ Non so se ritorna. 0
Neviem, či mi zavolá. No---o--- m--te------. Non so se mi telefona. N-n s- s- m- t-l-f-n-. ---------------------- Non so se mi telefona. 0
Či ma vôbec ľúbi? C-is-à-s- m- a--. Chissà se mi ama. C-i-s- s- m- a-a- ----------------- Chissà se mi ama. 0
Či sa vôbec vráti? Ch-ssà-se-----r--. Chissà se ritorna. C-i-s- s- r-t-r-a- ------------------ Chissà se ritorna. 0
Či mi vôbec zavolá? Ch--sà-s---- t----o-a. Chissà se mi telefona. C-i-s- s- m- t-l-f-n-. ---------------------- Chissà se mi telefona. 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. M- ------ ---mi-pens-. Mi chiedo se mi pensi. M- c-i-d- s- m- p-n-i- ---------------------- Mi chiedo se mi pensi. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Mi c-i--- se-abb-a ----lt-a. Mi chiedo se abbia un’altra. M- c-i-d- s- a-b-a u-’-l-r-. ---------------------------- Mi chiedo se abbia un’altra. 0
Pýtam sa, či klame. M- ch-e-- -e me-ta. Mi chiedo se menta. M- c-i-d- s- m-n-a- ------------------- Mi chiedo se menta. 0
Či len na mňa myslí? C-i-sà-----i--e-s-. Chissà se mi pensa. C-i-s- s- m- p-n-a- ------------------- Chissà se mi pensa. 0
Či len nemá nejakú druhú? C--ss------- u-------. Chissà se ha un’altra. C-i-s- s- h- u-’-l-r-. ---------------------- Chissà se ha un’altra. 0
Či len hovorí pravdu? C-is-- se-d--e -a --r--à. Chissà se dice la verità. C-i-s- s- d-c- l- v-r-t-. ------------------------- Chissà se dice la verità. 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Dub-to -h- mi-v-gli- ve-am-nte -ene. Dubito che mi voglia veramente bene. D-b-t- c-e m- v-g-i- v-r-m-n-e b-n-. ------------------------------------ Dubito che mi voglia veramente bene. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Du-i-o --e--i sc-iva. Dubito che mi scriva. D-b-t- c-e m- s-r-v-. --------------------- Dubito che mi scriva. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Du-i-----e--- spos-. Dubito che mi sposi. D-b-t- c-e m- s-o-i- -------------------- Dubito che mi sposi. 0
Ći ma má len naozaj rád? C-i-sà--- mi--ma--e----nt-. Chissà se mi ama veramente. C-i-s- s- m- a-a v-r-m-n-e- --------------------------- Chissà se mi ama veramente. 0
Či mi len napíše? C-is---s--mi-s--i--. Chissà se mi scrive. C-i-s- s- m- s-r-v-. -------------------- Chissà se mi scrive. 0
Či sa len so mnou ožení? C-is-à-s--m- ----a. Chissà se mi sposa. C-i-s- s- m- s-o-a- ------------------- Chissà se mi sposa. 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...