Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   nn Subordinate clauses: if

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [nittitre]

Subordinate clauses: if

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Eg ---t--kk-e-----an e-s----me-. E- v--- i---- o- h-- e----- m--- E- v-i- i-k-e o- h-n e-s-a- m-g- -------------------------------- Eg veit ikkje om han elskar meg. 0
Neviem, či sa vráti. E---eit i---e o---an--jem--t-. E- v--- i---- o- h-- k--- a--- E- v-i- i-k-e o- h-n k-e- a-t- ------------------------------ Eg veit ikkje om han kjem att. 0
Neviem, či mi zavolá. Eg v-it---k-e om han-----r--g-- -e-. E- v--- i---- o- h-- v-- r----- m--- E- v-i- i-k-e o- h-n v-l r-n-j- m-g- ------------------------------------ Eg veit ikkje om han vil ringje meg. 0
Či ma vôbec ľúbi? Kva o- --n el--a- -eg? K-- o- h-- e----- m--- K-a o- h-n e-s-a- m-g- ---------------------- Kva om han elskar meg? 0
Či sa vôbec vráti? K-a--m --n kjem ---? K-- o- h-- k--- a--- K-a o- h-n k-e- a-t- -------------------- Kva om han kjem att? 0
Či mi vôbec zavolá? Kva -m-h---vi- ri-g-- --g? K-- o- h-- v-- r----- m--- K-a o- h-n v-l r-n-j- m-g- -------------------------- Kva om han vil ringje meg? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Eg lu--- -å o- ha-------e- på-m--. E- l---- p- o- h-- t------ p- m--- E- l-r-r p- o- h-n t-n-j-r p- m-g- ---------------------------------- Eg lurer på om han tenkjer på meg. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Eg --re- på ---han --r--i a-n- --nte. E- l---- p- o- h-- h-- e- a--- j----- E- l-r-r p- o- h-n h-r e- a-n- j-n-e- ------------------------------------- Eg lurer på om han har ei anna jente. 0
Pýtam sa, či klame. E--lur-r p- om -a- l-g. E- l---- p- o- h-- l--- E- l-r-r p- o- h-n l-g- ----------------------- Eg lurer på om han lyg. 0
Či len na mňa myslí? Kva o- h-n --n--e--p- me-? K-- o- h-- t------ p- m--- K-a o- h-n t-n-j-r p- m-g- -------------------------- Kva om han tenkjer på meg? 0
Či len nemá nejakú druhú? Kv- om ha- har -- a-n---ente? K-- o- h-- h-- e- a--- j----- K-a o- h-n h-r e- a-n- j-n-e- ----------------------------- Kva om han har ei anna jente? 0
Či len hovorí pravdu? Kva-o--ha--p---a---a-t? K-- o- h-- p----- s---- K-a o- h-n p-a-a- s-n-? ----------------------- Kva om han pratar sant? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Eg --i-ar----om ----verk--eg--i-ar-m--. E- t----- p- o- h-- v------- l---- m--- E- t-i-a- p- o- h-n v-r-e-e- l-k-r m-g- --------------------------------------- Eg tvilar på om han verkeleg likar meg. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Eg-tvi--- p--o------v-l sk--ve-t------. E- t----- p- o- h-- v-- s----- t-- m--- E- t-i-a- p- o- h-n v-l s-r-v- t-l m-g- --------------------------------------- Eg tvilar på om han vil skrive til meg. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. E- --i----p- o--h-n -i- g-ft- -e- me--me-. E- t----- p- o- h-- v-- g---- s-- m-- m--- E- t-i-a- p- o- h-n v-l g-f-e s-g m-d m-g- ------------------------------------------ Eg tvilar på om han vil gifte seg med meg. 0
Ći ma má len naozaj rád? Kv- -- -a----rkele---i--- -eg? K-- o- h-- v------- l---- m--- K-a o- h-n v-r-e-e- l-k-r m-g- ------------------------------ Kva om han verkeleg likar meg? 0
Či mi len napíše? K-a o- -an-skriv -i--me-? K-- o- h-- s---- t-- m--- K-a o- h-n s-r-v t-l m-g- ------------------------- Kva om han skriv til meg? 0
Či sa len so mnou ožení? K-- -m h-- vi----f-- -eg m---m-g? K-- o- h-- v-- g---- s-- m-- m--- K-a o- h-n v-l g-f-e s-g m-d m-g- --------------------------------- Kva om han vil gifte seg med meg? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...