Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   et Kõrvallaused sõnaga kas

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [üheksakümmend kolm]

Kõrvallaused sõnaga kas

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. M- ei-t-a,-k-s--- arm-s--b --nd. Ma ei tea, kas ta armastab mind. M- e- t-a- k-s t- a-m-s-a- m-n-. -------------------------------- Ma ei tea, kas ta armastab mind. 0
Neviem, či sa vráti. Ma-e- t--, ka--ta t---b--a-a-i. Ma ei tea, kas ta tuleb tagasi. M- e- t-a- k-s t- t-l-b t-g-s-. ------------------------------- Ma ei tea, kas ta tuleb tagasi. 0
Neviem, či mi zavolá. M- -- -e-, -a- -- h-lis-ab mu-l-. Ma ei tea, kas ta helistab mulle. M- e- t-a- k-s t- h-l-s-a- m-l-e- --------------------------------- Ma ei tea, kas ta helistab mulle. 0
Či ma vôbec ľúbi? K-- t- -õ--ti-a-mastab mind? Kas ta tõesti armastab mind? K-s t- t-e-t- a-m-s-a- m-n-? ---------------------------- Kas ta tõesti armastab mind? 0
Či sa vôbec vráti? Ka---a -õ-s-i --l-- ----si? Kas ta tõesti tuleb tagasi? K-s t- t-e-t- t-l-b t-g-s-? --------------------------- Kas ta tõesti tuleb tagasi? 0
Či mi vôbec zavolá? Ka--ta --es-i-h------b mu--e? Kas ta tõesti helistab mulle? K-s t- t-e-t- h-l-s-a- m-l-e- ----------------------------- Kas ta tõesti helistab mulle? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Ma -üs---enda-t, kas ---mõtleb------e. Ma küsin endalt, kas ta mõtleb minule. M- k-s-n e-d-l-, k-s t- m-t-e- m-n-l-. -------------------------------------- Ma küsin endalt, kas ta mõtleb minule. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Ma --si- -n-al------ --- -n -eeg- tei--. Ma küsin endalt, kas tal on keegi teine. M- k-s-n e-d-l-, k-s t-l o- k-e-i t-i-e- ---------------------------------------- Ma küsin endalt, kas tal on keegi teine. 0
Pýtam sa, či klame. Ma-küsin---da-t--k---t----le--b. Ma küsin endalt, kas ta valetab. M- k-s-n e-d-l-, k-s t- v-l-t-b- -------------------------------- Ma küsin endalt, kas ta valetab. 0
Či len na mňa myslí? Ka- -a-tõ--ti-m--le- minu--? Kas ta tõesti mõtleb minule? K-s t- t-e-t- m-t-e- m-n-l-? ---------------------------- Kas ta tõesti mõtleb minule? 0
Či len nemá nejakú druhú? K---ta- -- ----t- --eg---eine? Kas tal on tõesti keegi teine? K-s t-l o- t-e-t- k-e-i t-i-e- ------------------------------ Kas tal on tõesti keegi teine? 0
Či len hovorí pravdu? K----a-t-e-t----äk----õ--? Kas ta tõesti rääkis tõtt? K-s t- t-e-t- r-ä-i- t-t-? -------------------------- Kas ta tõesti rääkis tõtt? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Ma -aht-en, k-s-m- ta-le -egelik-l- meeld--. Ma kahtlen, kas ma talle tegelikult meeldin. M- k-h-l-n- k-s m- t-l-e t-g-l-k-l- m-e-d-n- -------------------------------------------- Ma kahtlen, kas ma talle tegelikult meeldin. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. M- -a-tlen, -a- t--k-rj-tab-m----. Ma kahtlen, kas ta kirjutab mulle. M- k-h-l-n- k-s t- k-r-u-a- m-l-e- ---------------------------------- Ma kahtlen, kas ta kirjutab mulle. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Ma-ka-t-en,-kas ta--i-u-- ab------. Ma kahtlen, kas ta minuga abiellub. M- k-h-l-n- k-s t- m-n-g- a-i-l-u-. ----------------------------------- Ma kahtlen, kas ta minuga abiellub. 0
Ći ma má len naozaj rád? K-- ---t-es-i -e-l--n --lle? Kas ma tõesti meeldin talle? K-s m- t-e-t- m-e-d-n t-l-e- ---------------------------- Kas ma tõesti meeldin talle? 0
Či mi len napíše? Kas -a---e-ti--i----------le? Kas ta tõesti kirjutab mulle? K-s t- t-e-t- k-r-u-a- m-l-e- ----------------------------- Kas ta tõesti kirjutab mulle? 0
Či sa len so mnou ožení? Ka--t- -õ-s---a-i---ub --nuga? Kas ta tõesti abiellub minuga? K-s t- t-e-t- a-i-l-u- m-n-g-? ------------------------------ Kas ta tõesti abiellub minuga? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...