Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   sl Odvisni stavki z ali (če)

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [triindevetdeset]

Odvisni stavki z ali (če)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Ne v--- a-- m- l---- (i-- r--). Ne vem, ali me ljubi (ima rad). 0
Neviem, či sa vráti. Ne v--- a-- s- b- v----. Ne vem, ali se bo vrnil. 0
Neviem, či mi zavolá. Ne v--- a-- m- b- p-------. Ne vem, ali me bo poklical. 0
Či ma vôbec ľúbi? Al- m- r-- l----? Ali me res ljubi? 0
Či sa vôbec vráti? Al- b- p----- n----? Ali bo prišel nazaj? 0
Či mi vôbec zavolá? Al- m- b- r-- p-------? Ali me bo res poklical? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Sp------- s-- a-- m---- n---. Sprašujem se, ali misli name. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Sp------- s-- a-- i-- k----- d----. Sprašujem se, ali ima kakšno drugo. 0
Pýtam sa, či klame. Sp------- s-- a-- l---. Sprašujem se, ali laže. 0
Či len na mňa myslí? Al- s---- m---- n---? Ali sploh misli name? 0
Či len nemá nejakú druhú? Al- i-- k----- d----? Ali ima kakšno drugo? 0
Či len hovorí pravdu? Al- s---- g----- r------? Ali sploh govori resnico? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Dv----- d- m- i-- z---- r--. Dvomim, da me ima zares rad. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Dv----- d- m- b- p----. Dvomim, da mi bo pisal. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Dv----- d- s- b- p------ z m---. Dvomim, da se bo poročil z mano. 0
Ći ma má len naozaj rád? Al- m- i-- z---- r--? Ali me ima zares rad? 0
Či mi len napíše? Al- m- b- s---- p----? Ali mi bo sploh pisal? 0
Či sa len so mnou ožení? Al- s- b- s---- p------ z m---? Ali se bo sploh poročil z mano? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...