Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   no Bisetninger med om

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [nittitre]

Bisetninger med om

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Jeg v-t----- -m-han elsk-- -e-. J-- v-- i--- o- h-- e----- m--- J-g v-t i-k- o- h-n e-s-e- m-g- ------------------------------- Jeg vet ikke om han elsker meg. 0
Neviem, či sa vráti. Je- ve- -kke om --- -----r--il---e. J-- v-- i--- o- h-- k----- t------- J-g v-t i-k- o- h-n k-m-e- t-l-a-e- ----------------------------------- Jeg vet ikke om han kommer tilbake. 0
Neviem, či mi zavolá. Je---e- --ke--m-------- ---ge -e-. J-- v-- i--- o- h-- v-- r---- m--- J-g v-t i-k- o- h-n v-l r-n-e m-g- ---------------------------------- Jeg vet ikke om han vil ringe meg. 0
Či ma vôbec ľúbi? O---a---------me-? O- h-- e----- m--- O- h-n e-s-e- m-g- ------------------ Om han elsker meg? 0
Či sa vôbec vráti? Om h-- ----er-t-l--ke? O- h-- k----- t------- O- h-n k-m-e- t-l-a-e- ---------------------- Om han kommer tilbake? 0
Či mi vôbec zavolá? O--h-n-vil rin-- -eg? O- h-- v-- r---- m--- O- h-n v-l r-n-e m-g- --------------------- Om han vil ringe meg? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. J-g lu--- -å -- h----e-ke--p- ---. J-- l---- p- o- h-- t----- p- m--- J-g l-r-r p- o- h-n t-n-e- p- m-g- ---------------------------------- Jeg lurer på om han tenker på meg. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. J-g -u-e---å o--han -a--ei a-nen. J-- l---- p- o- h-- h-- e- a----- J-g l-r-r p- o- h-n h-r e- a-n-n- --------------------------------- Jeg lurer på om han har ei annen. 0
Pýtam sa, či klame. Je- -ur-r p- om-han -yv-r. J-- l---- p- o- h-- l----- J-g l-r-r p- o- h-n l-v-r- -------------------------- Jeg lurer på om han lyver. 0
Či len na mňa myslí? O--ha---e---- p- me-? O- h-- t----- p- m--- O- h-n t-n-e- p- m-g- --------------------- Om han tenker på meg? 0
Či len nemá nejakú druhú? O- ----har en-a----? O- h-- h-- e- a----- O- h-n h-r e- a-n-n- -------------------- Om han har en annen? 0
Či len hovorí pravdu? O---a- -nakker s-nt? O- h-- s------ s---- O- h-n s-a-k-r s-n-? -------------------- Om han snakker sant? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. J-g-er-i -vil-----m ha- ---kel-g-l---r---g. J-- e- i t--- p- o- h-- v------- l---- m--- J-g e- i t-i- p- o- h-n v-r-e-i- l-k-r m-g- ------------------------------------------- Jeg er i tvil på om han virkelig liker meg. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Je- er-i -vi- ---om h-- vi- -k--v- t-l--e-. J-- e- i t--- p- o- h-- v-- s----- t-- m--- J-g e- i t-i- p- o- h-n v-l s-r-v- t-l m-g- ------------------------------------------- Jeg er i tvil på om han vil skrive til meg. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Jeg--r-i --il--- -- -an -i- gifte-s-g -----e-. J-- e- i t--- p- o- h-- v-- g---- s-- m-- m--- J-g e- i t-i- p- o- h-n v-l g-f-e s-g m-d m-g- ---------------------------------------------- Jeg er i tvil på om han vil gifte seg med meg. 0
Ći ma má len naozaj rád? O--h-n --rk---- lik-r-m--? O- h-- v------- l---- m--- O- h-n v-r-e-i- l-k-r m-g- -------------------------- Om han virkelig liker meg? 0
Či mi len napíše? Om ha- v---s----- t---me-? O- h-- v-- s----- t-- m--- O- h-n v-l s-r-v- t-l m-g- -------------------------- Om han vil skrive til meg? 0
Či sa len so mnou ožení? O- h---vil -i-t- -eg-me--m--? O- h-- v-- g---- s-- m-- m--- O- h-n v-l g-f-e s-g m-d m-g- ----------------------------- Om han vil gifte seg med meg? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...