Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   tl Subordinate clauses: if

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [siyamnaput tatlo]

Subordinate clauses: if

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina filipínčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Hin-i-k- al-- ku-g--a-al ni-a ak-. H---- k- a--- k--- m---- n--- a--- H-n-i k- a-a- k-n- m-h-l n-y- a-o- ---------------------------------- Hindi ko alam kung mahal niya ako. 0
Neviem, či sa vráti. Hi-d- -- --a- ku-- --b-l---s-ya. H---- k- a--- k--- b------ s---- H-n-i k- a-a- k-n- b-b-l-k s-y-. -------------------------------- Hindi ko alam kung babalik siya. 0
Neviem, či mi zavolá. Hi--- k- -----kung -ataw-ga---i---ak-. H---- k- a--- k--- t-------- n--- a--- H-n-i k- a-a- k-n- t-t-w-g-n n-y- a-o- -------------------------------------- Hindi ko alam kung tatawagan niya ako. 0
Či ma vôbec ľúbi? Ku-g ---a- n-y--ba---o? K--- m---- n--- b- a--- K-n- m-h-l n-y- b- a-o- ----------------------- Kung mahal niya ba ako? 0
Či sa vôbec vráti? Ku---ba----k ----a --y-? K--- b------ p- b- s---- K-n- b-b-l-k p- b- s-y-? ------------------------ Kung babalik pa ba siya? 0
Či mi vôbec zavolá? Kung-tat---g-n-n--a--- a-o? K--- t-------- n--- b- a--- K-n- t-t-w-g-n n-y- b- a-o- --------------------------- Kung tatawagan niya ba ako? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Ini--ip-ko --n----i---p --ya a-o. I------ k- k--- i------ n--- a--- I-i-s-p k- k-n- i-i-s-p n-y- a-o- --------------------------------- Iniisip ko kung iniisip niya ako. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. I--isip-ko-k-n--m---ib- -a ---a. I------ k- k--- m-- i-- n- s---- I-i-s-p k- k-n- m-y i-a n- s-y-. -------------------------------- Iniisip ko kung may iba na siya. 0
Pýtam sa, či klame. Inii-ip -o --ng na--i-inu-g-l-ng s-ya. I------ k- k--- n--------------- s---- I-i-s-p k- k-n- n-g-i-i-u-g-l-n- s-y-. -------------------------------------- Iniisip ko kung nagsisinungaling siya. 0
Či len na mňa myslí? Ku-g-ini--i-------- ---? K--- i------ n-- b- a--- K-n- i-i-s-p n-a b- a-o- ------------------------ Kung iniisip nya ba ako? 0
Či len nemá nejakú druhú? K-ng ------a ---b- --ya.? K--- m-- i-- n- b- s----- K-n- m-y i-a n- b- s-y-.- ------------------------- Kung may iba na ba siya.? 0
Či len hovorí pravdu? Ku-- -ot-- -a--ng-s-n---------a? K--- t---- b- a-- s------- n---- K-n- t-t-o b- a-g s-n-s-b- n-y-? -------------------------------- Kung totoo ba ang sinasabi niya? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Duda-a---k--g-g-st- n--a t-l--- ---. D--- a-- k--- g---- n--- t----- a--- D-d- a-o k-n- g-s-o n-y- t-l-g- a-o- ------------------------------------ Duda ako kung gusto niya talaga ako. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Du-------k--g-s--ula---a-siy- s- ---n. D--- a-- k--- s------ b- s--- s- a---- D-d- a-o k-n- s-s-l-t b- s-y- s- a-i-. -------------------------------------- Duda ako kung susulat ba siya sa akin. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Du---a-----n- -ak-kasa-a---i-- a--. D--- a-- k--- p---------- n--- a--- D-d- a-o k-n- p-k-k-s-l-n n-y- a-o- ----------------------------------- Duda ako kung pakakasalan niya ako. 0
Ći ma má len naozaj rád? K--- --sto -i----a ----g- ---? K--- g---- n--- b- t----- a--- K-n- g-s-o n-y- b- t-l-g- a-o- ------------------------------ Kung gusto niya ba talaga ako? 0
Či mi len napíše? K-ng--u--lat-n -i-a -a--ko? K--- s-------- n--- b- a--- K-n- s-s-l-t-n n-y- b- a-o- --------------------------- Kung susulatan niya ba ako? 0
Či sa len so mnou ožení? K--- p---k--a--n -iya ba ---? K--- p---------- n--- b- a--- K-n- p-k-k-s-l-n n-y- b- a-o- ----------------------------- Kung pakakasalan niya ba ako? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...