Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   af Bysinne met of

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [drie en negentig]

Bysinne met of

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Ek--e-t--ie--f-h- my----- --t-ni-. Ek weet nie of hy my lief het nie. E- w-e- n-e o- h- m- l-e- h-t n-e- ---------------------------------- Ek weet nie of hy my lief het nie. 0
Neviem, či sa vráti. E- w--t---- o-----ter------ni-. Ek weet nie of hy terugkom nie. E- w-e- n-e o- h- t-r-g-o- n-e- ------------------------------- Ek weet nie of hy terugkom nie. 0
Neviem, či mi zavolá. E- ---t-ni---f-h- my -al--e- ni-. Ek weet nie of hy my sal bel nie. E- w-e- n-e o- h- m- s-l b-l n-e- --------------------------------- Ek weet nie of hy my sal bel nie. 0
Či ma vôbec ľúbi? O--hy my w-l----f ---? Of hy my wel lief het? O- h- m- w-l l-e- h-t- ---------------------- Of hy my wel lief het? 0
Či sa vôbec vráti? O- -y wel-te-u-ko-? Of hy wel terugkom? O- h- w-l t-r-g-o-? ------------------- Of hy wel terugkom? 0
Či mi vôbec zavolá? O---y-my---l -a--b-l? Of hy my wel sal bel? O- h- m- w-l s-l b-l- --------------------- Of hy my wel sal bel? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. E- -o--er of-hy -an-my d---. Ek wonder of hy aan my dink. E- w-n-e- o- h- a-n m- d-n-. ---------------------------- Ek wonder of hy aan my dink. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. E---on------ -y-i--a---a--e-s h-t. Ek wonder of hy iemand anders het. E- w-n-e- o- h- i-m-n- a-d-r- h-t- ---------------------------------- Ek wonder of hy iemand anders het. 0
Pýtam sa, či klame. Ek -onde--of--y----. Ek wonder of hy jok. E- w-n-e- o- h- j-k- -------------------- Ek wonder of hy jok. 0
Či len na mňa myslí? Of--y wel --n-m- d-n-? Of hy wel aan my dink? O- h- w-l a-n m- d-n-? ---------------------- Of hy wel aan my dink? 0
Či len nemá nejakú druhú? O- -y we----man--a--ers -e-? Of hy wel iemand anders het? O- h- w-l i-m-n- a-d-r- h-t- ---------------------------- Of hy wel iemand anders het? 0
Či len hovorí pravdu? Of-h---e- d-e --a-he---p-aat? Of hy wel die waarheid praat? O- h- w-l d-e w-a-h-i- p-a-t- ----------------------------- Of hy wel die waarheid praat? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Ek twyfe---f hy--er--i---a--m--hou. Ek twyfel of hy werklik van my hou. E- t-y-e- o- h- w-r-l-k v-n m- h-u- ----------------------------------- Ek twyfel of hy werklik van my hou. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. E----yfe--o---y vir-my ga-n-s----. Ek twyfel of hy vir my gaan skryf. E- t-y-e- o- h- v-r m- g-a- s-r-f- ---------------------------------- Ek twyfel of hy vir my gaan skryf. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. E----y--l o- -y-m-- m- ---n trou. Ek twyfel of hy met my gaan trou. E- t-y-e- o- h- m-t m- g-a- t-o-. --------------------------------- Ek twyfel of hy met my gaan trou. 0
Ći ma má len naozaj rád? Of-h- --l--e--l-k v-- -y -ou? Of hy wel werklik van my hou? O- h- w-l w-r-l-k v-n m- h-u- ----------------------------- Of hy wel werklik van my hou? 0
Či mi len napíše? O--h- we----r-my-g-an s-r-f? Of hy wel vir my gaan skryf? O- h- w-l v-r m- g-a- s-r-f- ---------------------------- Of hy wel vir my gaan skryf? 0
Či sa len so mnou ožení? O- h----- --t my--a-- -r-u? Of hy wel met my gaan trou? O- h- w-l m-t m- g-a- t-o-? --------------------------- Of hy wel met my gaan trou? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...