Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   tl Possessive pronouns 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [animnapu’t pito]

Possessive pronouns 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina filipínčina Prehrať Viac
okuliare a-g s--a-in a-- s------ a-g s-l-m-n ----------- ang salamin 0
Zabudol si svoje okuliare. Nakali-u--- n--a -n- -al---n---ya. N---------- n--- a-- s------ n---- N-k-l-m-t-n n-y- a-g s-l-m-n n-y-. ---------------------------------- Nakalimutan niya ang salamin niya. 0
Kde len má svoje okuliare? Na---- n--a -a---n---g sala--- n-y-? N----- n--- n----- a-- s------ n---- N-s-a- n-y- n-i-a- a-g s-l-m-n n-y-? ------------------------------------ Nasaan niya naiwan ang salamin niya? 0
hodinky An- -r-san A-- o----- A-g o-a-a- ---------- Ang orasan 0
Jeho hodinky sú pokazené. Sir- an------ ----. S--- a-- r--- n---- S-r- a-g r-l- n-y-. ------------------- Sira ang relo niya. 0
Hodiny visia na stene. Ang o----n-ay ---as--i- s- d-n-d--g. A-- o----- a- n-------- s- d-------- A-g o-a-a- a- n-k-s-b-t s- d-n-d-n-. ------------------------------------ Ang orasan ay nakasabit sa dingding. 0
pas a-- -as-p---e a-- p-------- a-g p-s-p-r-e ------------- ang pasaporte 0
Stratil svoj pas. Na-ala a-g p--a-orte ni--. N----- a-- p-------- n---- N-w-l- a-g p-s-p-r-e n-y-. -------------------------- Nawala ang pasaporte niya. 0
Kde len má svoj pas? N--aa----g-pa-a----- n-- kun- ga-on? N----- a-- p-------- n-- k--- g----- N-s-a- a-g p-s-p-r-e n-a k-n- g-y-n- ------------------------------------ Nasaan ang pasaporte nya kung gayon? 0
oni – ich sil- ------la s--- – k----- s-l- – k-n-l- ------------- sila – kanila 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Hi-d- ---anap------a b-----n---a--l-----ga------ang. H---- m------ n- m-- b--- a-- k------- m-- m-------- H-n-i m-h-n-p n- m-a b-t- a-g k-n-l-n- m-a m-g-l-n-. ---------------------------------------------------- Hindi mahanap ng mga bata ang kanilang mga magulang. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! N------na-ang--a----g-mga -ag--a-g! N----- n- a-- k------ m-- m-------- N-r-t- n- a-g k-n-a-g m-a m-g-l-n-! ----------------------------------- Narito na ang kanyang mga magulang! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ikaw –-iyo I--- – i-- I-a- – i-o ---------- Ikaw – iyo 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Ku--s-a -------n- -iya-e---- -ü-ler? K------ a-- i---- b------ G- M------ K-m-s-a a-g i-o-g b-y-h-, G- M-l-e-? ------------------------------------ Kumusta ang iyong biyahe, G. Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? N-s------- -sa-a m-- G.-Mü----? N----- a-- a---- m-- G- M------ N-s-a- a-g a-a-a m-, G- M-l-e-? ------------------------------- Nasaan ang asawa mo, G. Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše I-a----iyo I--- – i-- I-a- – i-o ---------- Ikaw – iyo 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Kumu--a -n- --on--b-y--e, M-.-S-h-i-t? K------ a-- i---- b------ M-- S------- K-m-s-a a-g i-o-g b-y-h-, M-. S-h-i-t- -------------------------------------- Kumusta ang iyong biyahe, Ms. Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Na-a-n--ng-asaw--mo,-M-- S-----t? N----- a-- a---- m-- M-- S------- N-s-a- a-g a-a-a m-, M-. S-h-i-t- --------------------------------- Nasaan ang asawa mo, Ms. Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!